Prečo ísť trénovať s prázdnym žalúdkom

Ako hlad môže zlepšovať vašu kondíciu a schopnosť prežiť

Predstavte si katastrofálnu situáciu, že na zemi jedného dňa dôjde ropa. Bez toho, aby sme tieto nepríjemné scenáre chceli zažiť, k tomu skutočne raz dôjde. Na celej zemi nastanú zásadné zmeny v produkcii a distribúcii potravín. To, že tieto zmeny budú fatálne pre tých, ktorých potravinová sebestačnosť je mizerná (ako napríklad Slovenska), ani radšej nehovoríme. Mnohí z nás si vôbec neuvedomujú, koľko percent produkcie potravín je závislých od petrochemického priemyslu (možno až 90%). Najmä v mestách, kde sú ľudia kompletne odkázaní na zásobovanie potravinami z iných zdrojov, nastane veľmi chúlostivá situácia. Nechceme vás pripravovať na koniec sveta, ale na jednu veľmi závažnú skutočnosť. Tou skutočnosťou je vaša schopnosť prežiť aj bez pravidelného stravovania sa (5-7x / deň), ktoré sa dnes tak veľmi propaguje ako "zdravé". A prečo otvárame túto extrémnu tému? To si povieme už o malú chvíľu. Pred tým sa však vráťme o trochu späť a povedzme si dôvody, prečo s vašou schopnosťou prežiť súvisí aj ochota trénovať na prázdny žalúdok. Aby to bolo zaujímavejšie, najprv si ukážeme jedno netradičné video.

Video: ako sa dajú aj o hlade podávať extrémne silové fyzické výkony (Fat Burning Beasts):

Na videu som spolu s mojimi tréningovými kolegami [1], [2], s ktorými sa stretávame aj v našich mastermind diskusiách. Všetci máme spoločné dve veci. Funkčný tréning a stravovací koncept, ktorý spája tie najlepšie myšlienkové smery optimálnej výživy (nízko sacharidová diéta, warrior koncept, ketogénna diéta, čiastočné hladovanie, triezve paleo, WAPF, tukový metabolizmus a iné). Ako na videu vidíte, to že cez deň skonzumujeme minimum potravín a na tréning prídeme s prázdnym žalúdkom, nijako neovplyvňuje naše fyzické výkony, práve naopak. Dokonca nevyzeráme cez hladovanie ako vychrtlé vyžle. Ako je to možné? A prečo je lepšie trénovať na prázdny žalúdok? Dobre že sa pýtate. Poďme sa pozrieť na to.

Hladný vlk lepšie loví

Videli ste niekedy v prírode predátorov, ktorí by sa najprv najedli a až potom išli loviť? Prípadne si šupli nejaké energeťáky, tyčinky alebo glukózové cukríky? Takí predátori neexistujú a nikdy existovať nebudú. Môže za to nastavenie hormonálnej a nervovej sústavy, ktorá po konzumácii jedla funguje diametrálne odlišne, ako v čase hladu. A to, že funguje omnoho menej výkonne, sa môžete staviť. Aj my ľudia sme svojim spôsobom taktiež predátori, ktorí svoje lovecké schopnosti formovali po státisíce rokov viac cez rozum, ako cez telesné nástroje (zuby, pazúry, hraničná sila a rýchlosť). Našou najväčšou zbraňou je tukový orgán medzi ušami, ktorý z objemu 350 cm3 (u Sahelanthropus tchadensis asi z pred 6-7 miliónov rokov) sa zväčšil až na dnešných 1400 cm3 u Homo sapiens. Mohla za to práve výživa a rôzne evolučné body zlomu, ktoré nás výrazne formovali za posledné státisíce rokov. Ale bez ohľadu na výhody, ktoré nám tento nástroj (mozog) poskytuje, ak ho nepoužijeme správne, máme smolu. Hormonálna a nervová sústava nebude fungovať optimálne, čo za istých okolností pre našich predkov mohlo mať fatálne následky. Dnes zatiaľ nebojujeme o prežitie, ale naše telo funguje i napriek tomu rovnako, ako u našich dávnych predkov.

Ak naopak trénujete na lačný žalúdok, zvyšujete flexibilitu svojho energetického metabolizmu, ktorý je nútený produkovať zdroje energie pre svalovú prácu z iných, ako externých zdrojov energie (najčastejšie sacharidových). Ale nie len to. Dokonca dochádza aj k rozdielnej tvorbe svalovej hmoty, ktorá má vyššiu biologickú kapacitu. Ide najmä o hybridný typ IIA, ktorý je stále dostatočne silný a rýchly, ale má vysokú kapacitu čerpať zdroje energie nie len z glukózy (pôvodom z glykogénu) ale predovšetkým z ketónov (pôvodom z mastných kyselín z podkožného tkaniva, ktoré sa v pečeni menia na ketóny). Lenže dnes sa drvivá väčšina ľudí dopuje energetickými barličkami v podobe sacharidov, nápojov, energetických i proteínových tyčiniek či inými stimulmi, ktoré môžu viesť k metabolickej neflexibilite až k metabolickým poškodeniam.

Rozdiel v schopnosti prežiť nutričný alebo fyzický stres, je u týchto jedincov priepastný. Aby sme tieto tézy pochopili v širších súvislostiach, povieme si niečo viac o kľúčových pojmoch, ktoré definujú fungovanie nášho metabolizmu a hormonálnej sústavy.

Metabolizmus a pojmy s nim súvisiace

Cieľom je v našom tele vytvoriť také metabolické prostredie, ktoré nám umožní kedykoľvek čerpať potrebné zdroje energie zo zásob podkožného tuku. Postupnou adaptáciou je možné telo metabolicky trénovať tak, aby jeho závislosť na sacharidových zdrojoch (glukóza a glykogén) bola minimálna, takmer žiadna. Tomu sa musí prispôsobiť nie len výživové nastavenie pred a po tréningu, ale aj celá životospráva. Rýchlosť zmeny závisí od výživového protokolu, ktorý je dôležité optimalizovať a prispôsobiť individuálnym zvláštnostiam i životnému štýlu.

Ak ide o dostupnosť energetických zdrojov, tak napríklad priemerná 60kg žena, ktorá má 15% podkožného tuku (= 9kg), disponuje približne 80.000 kcal energie. To je energia na asi 32 maratónov za sebou, pričom glukózové zdroje energie na tele sú extrémne limitované. Vyšportovaná žena má k dispozícii asi 1400 kcal energie vo forme cukrov (glykogénu). Čo je podľa vás výhodnejšie, dokázať čerpať primárne energiu z vlastných a takmer neobmedzených zdrojov, alebo z tých obmedzených, ktoré treba neustále dopĺňať z externých zdrojov (z jedla)?

Čo je to metabolické poškodenie a metabolická závislosť na glukóze

Metabolické poškodenie je stav, kedy organizmus je opakovane vystavovaný extrémnym hormonálnym výkyvom, ktoré sú spôsobené zvýšenou konzumáciou sacharidov (asi nad 200g / deň). Toto poškodenie vytvára metabolickú závislosť, ktorá núti človeka opakovane prijímať dostatočné množstvo rýchlej energie vo forme sacharidov (napríklad po tréningu, alebo aj cez deň). Akonáhle sa zásoby glykogénu v tele vyčerpajú (napríklad tréningom), neflexibilný metabolizmus nedokáže využívať iné ako nesacharidové zdroje energie na glukoneogenézu (opätovné dobitie zásob glykogénu v tele) alebo pre prácu mozgu. Pre telo je dobitie zásob glykogénu najvyššia priorita. To v tele spôsobuje nutkanie na konzumáciu sladkých potravín (niekedy až závislosť) a toto nutkanie len ťažko ovládať vôľovými vlastnosťami. Táto závislosť môže z dlhodobého hľadiska viesť k závažným metabolickým poruchám. Prvým príznakom (okrem neschopnosti kontrolovať príjem energie) je aj priberanie na zásobách podkožného tuku. Fígeľ spočíva v tom, aby ste telu po tréningu dovolili zásoby glykogénu dopĺňať z iných, ako sacharidových zdrojov (laktát, aminokyseliny, mastné kyseliny), čo opäť zlepšuje metabolickú flexibilitu a dokonca vďaka tomu schudnete aj podkožný tuk.

Ak má však muž viac ako 15% a žena viac ako 18% podkožného tuku, je to jasná známka metabolickej závislosti na glukóze a zároveň silnej hormonálnej nerovnováhy. Čím vyššie percento podkožného tuku máte, tým vyššie metabolické poškodenie nastalo dávno pred tým, ako ste pribrali. U športovcov sa vďaka intenzívnemu tréningu nemusí extrémne zvyšovať percento podkožného tuku, no metabolická závislosť i poškodenia môžu byť ešte horšie. Viac zaťaženia = viac stresu pre metabolizmus i imunitu = potenciálne vyššia metabolická závislosť od spaľovania cukrových zásob (glykogénu), pretože k ich vyprázdňovaniu dochádza častejšie. Ako teda zlepšiť flexibilitu metabolizmu a nadobudnúť hormonálnu rovnováhu?

Čo je to metabolická flexibilita

Metabolická flexibilita znamená, že bunky sú schopné využívať ako zdroj energie nie len glukózu, ale aj mastné kyseliny a ketóny. Ketóny sú štvrtá forma paliva (1 = glukóza, 2 = aminokyseliny, 3 = mastné kyseliny), ktorú dokáže naše telo produkovať za istých metabolických podmienok. Ketón je prirodzený bioprodukt z mastných kyselín, tvorí ho pečeň. Dokonca aj najdôležitejšie orgány (srdce, mozog, kostrové svalstvo) dokážu podávať rovnaký alebo ešte vyšší výkon (fyzický aj intelektuálny) ak spaľujú ketóny a nie glukózu, len s menším metabolickým odpadom. Na toto palivo (ketóny) boli častokrát odkázaní naši historickí predkovia ako na jediný efektívny zdroj energie. Dôvod bol jednoduchý. Ťažké časy, nedostatok jedla, žiadne sacharidy (ani sladkosti, energeťáky, tyčinky a iné že?), toto všetko viedlo k metabolickej flexibilite, ktorá umožňovala kedykoľvek čerpať zdroje energie zo zásob podkožného tuku a "neokrádať" telo o drahocenné aminokyseliny (zo svalov) alebo o glukózu (zo zásob glykogénu).

Práve glykogén bolo palivo, ktoré naši predkovia potrebovali ako extrémne rýchly zdroj energie pre nebezpečné situácie (útok - útek). Jeho úplné vyčerpanie bola život ohrozujúca situácia. Vďaka metabolickej flexibilite boli naši predkovia doslova "fat burning beasts" (tuk spaľujúce mašiny). Táto metabolická výhoda ich ochraňovala pre chradnutím a stratou energie i svalovej hmoty v časoch nedostatku, pričom fyzické tempo si dokázali aj tak udržať extrémne vysoké. Ide o silný kompenzačný mechanizmus prežitia, ktorý je v každom z nás. Naopak, ak nesprávnou výživou dochádza k metabolickému poškodeniu a k závislosti na glukóze, tento mechanizmus sa automaticky vypína a metabolizmus spaľuje len glykogén (cukry). V prípade, že glykogén dôjde, nastávajú nepríjemné mentálne i energetické ťažkosti, metabolizmus núti rozbíjať vlastné svaly aby získal aminokyseliny, ktoré sú druhé palivo v poradí (po glukóze), ktoré efektívne slúži na glukoneogenézu (znovunaplnenie glykogénových zásob). Ak sa to stane počas pohybovej činnosti (napríklad maratóncom alebo bojovníkom cez dlhý vyčerpávajúci zápas), nastáva "náraz do steny", ktorý je potrebné riešiť nutričným "dopingom" (energeťáky, gély, iné). Na ochranu svalov telo následne používa mechanizmy, ktoré spôsobujú neovládateľnú chuť na sladké a sacharidové potraviny. To vedie k neefektívnej regenerácii, k možnej strate svalovej hmoty a k zvyšovaniu zásob podkožného tuku. Zaujímavosťou je, že napríklad steroidy extrémne efektívne dopĺňajú glykogén v tele, čo vedie k rýchlejšiemu zotaveniu svalovej, nervovej, hormonálnej a inej telesnej sústavy. Má to však veľmi vysokú cenu.

Okrem toho my všetci sa prirodzene rodíme keto-adaptovaný a dokonca aj materské mlieko je plné tuku a cholesterolu (obsahuje až 150 rôznych mastných kyselín) a minimum cukrov i bielkovín. Materské mlieko podporuje prirodzenú nutričnú ketózu a v momente, ako dieťa odstavíte od kojenia a začnete ho kŕmiť neprirodzene veľkým množstvom sacharidových potravín, nie len že mu spôsobujete metabolickú otravu, ale vytvoríte v jeho organizme negatívne pôsobiacu závislosť na sacharidových potravinách. Ani argument že mozog potrebuje glukózu neobstojí, pretože po keto-adaptácii mozog využíva na 75% svojej energetickej potreby ketóny a iba na 25% glukózu. Metabolická závislosť na ketónoch je prirodzená - vrodená, naopak metabolická závislosť na glukóze je abnormálna. Produkcia ketónov nie je možná v prípade, že denný príjem sacharidov je u dospelých ľudí vyšší ako 150g / deň (u mužov) alebo 100g / deň (u žien). Skupinu potravín, ktorú v záujme zlepšenia metabolickej flexibility je vhodné obmedzovať sú sacharidy. Medzi sacharidy patria napríklad tieto potraviny:

Prechod medzi metabolizmom závislom na cukroch na metabolizmus ktorý flexibilne využíva všetky zdroje energie (primárne ketóny), trvá asi 2 týždne. Počas týchto dvoch týždňoch neustále nízkej hladiny inzulínu v tele, sa začnú produkovať ketóny. Hladinu ketónov sa dá merať pomocou špeciálneho prístroja (napr. FreeStyle Optium) a očakávaná hladina ketónov je 0.2 - 0.5 mmol /L, v prípade konzumácie sacharidov pod 50g / deň sa hladina ketónov prirodzene dostane na 1 - 3 mmol /L.

Aké dočasné negatívne zmeny nastanú pri metabolickom tréningu

• Dočasne zvýšená nervozita. Dôvod: nedostatok zdrojov energie pre mozog, ktorý ešte nie je adaptovaný na ketóny.
• Dočasne znížená výkonnosť. Dôvod: nedostatok zdrojov energie pre fyzický výkon. Výkonnosť sa o to viac zníži, ak sa doteraz používali posilňovacie techniky cvičenia typu bodybuilding. Tie budovali primárne objemnú IIB svalovú hmotu, ktorá nedokáže používať ako zdroj energie ketóny, ale iba glukózu. Zásadne tak dôjde k strate IIB svalovej hmoty, ktorá však časom môže byť nahradená menej objemnými IIA svalovými vláknami. Tieto svalové vlákna však majú podstatne vyššie výkonnostné parametre (vytrvalosť v sile i v rýchlosti).
• Zvýšená chuť na "zakázané" potraviny. Dôvod: poplašné signály v mozgu z nesprávne fungujúcej hormonálnej sústavy, ktorá sa zúfalo pokúša udržať cukrový metabolizmus.

Žiaľ, toto je jediná daň, ktorú musíme v rámci metabolického tréningu "zaplatiť". Akonáhle sa dostaneme na "druhú stranu" (začnú sa tvoriť ketóny), už to bude len lepšie a ďaleko lepšie ako doteraz. Následná stabilizácia situácie bude trvať možno od 2 týždňov do 2 mesiacov v závislosti od výšky predchádzajúceho metabolického poškodenia, ktoré bolo spôsobené v minulosti (rôzne diéty, nedostatok tukov, nesprávne hladovanie, stupeň závislosti na sacharidových zdrojoch, iné). Až po tejto adaptácii a náprave metabolizmu môžeme očakávať prvé skutočné výsledky, ktoré budeme považovať za trvácne s dlhodobým efektom. Nutričnú ketózu si však netreba zamieňať na ketogénnu acidózu, čo je chorobný stav u pacientov diabetu, ktorých hladiny ketónov nekontrolovane stúpajú nad 10 a viac mmol / L. Tento stav u zdravých ľudí neexistuje a nemá prečo vznikať.

Ak by ste tento negatívny stav chceli lepšie prekonať, môžete použiť  jednu látku, ktorá stimuluje efektívnu produkciu energie z tukových zásob. Tou stimulačnou látkou, ktorú vám pred tréningom asi 3-5 hodín odporúčame, je kvalitná Power Káva, ktorá je pripravená zo skutočných zŕn najvyššej kvality. Nejedná sa však o tradičnú konzumáciu kávy ako ju poznáme v našich končinách. Vhodné je pridať do kávy ďalšie funkčné ingrediencie ako napríklad kokosový olej, maslo, prípadne škoricu a kakao. Postup na detailnú prípravu takej kávy si môžete prečítať tu.

Paradoxné na keto-adaptácii je fakt, že z vyššej ketózy (nad 1mmol/L) prosperujú viac aerobni športovci, zatiaľ čo z nižšej ketózy (pod 0,5mmol /L) prosperujú viac anaerobni (dynamickí a siloví) športovci. Vysvetlenie spočíva v tom, že keto-adaptovaní aerobni športovci prestanú byť úplne nezávislí od zásob glykogénu a takmer celú športovú aktivitu energeticky dokážu hradiť z ketónov (až do 75% z maxima VO2MAX). Tým pádom zásoby glykogénu budú uchránené na výnimočné situácie (napríklad šprint v závere a iné). Naopak dynamickí športovci, ktorí často fungujú v submaximálnom až maximálnom výkonnostnom pásme (80-100% z maxima VO2MAX), potrebujú pre svoje fyzické aktivity viac glykogénové zdroje energie, preto je u nich vhodnejšie, aby sa príjem sacharidov pohyboval na vrchnej hranici denného príjmu (okolo 150g / deň), prípadne sa striedali dni s vyšším (do 200g / deň) a nížším príjmom sacharidov (50g / deň). To zabezpečí efektvnejšiu glukoneogenézu (dobíjanie glykogénových zásob) a rýchlejšiu regeneráciu po tréningu. Podrobne tieto súvislosti sú vynikajúcim spôsobom spracované v nasledovných zdrojoch [3], [4], [5], [6], [7].

Kľúčová myšlienka, ktorú si potrebujete vziať spočíva v tom, že keď už dokážete ísť na tréning bez toho, aby ste konzumovali sacharidy, tak ste možno keto-adaptovaný. Ak však dokážete trénovať aj s prázdnym žalúdkom a dokonca podať aj vyšší výkon ako štandardne, tak ste definitívne keto-adaptovaný a my vám gratulujeme. A k tomu sa dá prepracovať len cez trpezlivý metabolický tréning.

Dôležitá fyziologická zmena v metabolickom tréningu

Po fyziologickej stránke je vysvetlenie metabolickej flexibility veľmi jednoduché. Súvislosti vám pomôže pochopiť nasledovný graf. Čím vyššia je tvorba inzulínu cez potraviny, ktoré zvyšujú hladinu cukru v krvi (vedia to iba sacharidy a bielkoviny, nie tuky), tým menšia je schopnosť tela spaľovať zásoby podkožného tuku. Inzulín je anabolický hormón, ktorý zabraňuje spaľovaniu tuku tým viac, čím viac ho telo produkuje. Inzulín má (o.i.) na starosti okamžité doplnenie glykogénu v pečeni a vo svaloch, čo je pre telo hraničný a neprirodzený stav. Tento mechanizmus zároveň vysvetľuje aj jednu z príčin naberania podkožného tuku. Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že čím nižšia je hladina inzulínu, tým vyššia je hladina rastového hormónu a naopak. Z pohľadu regenerácie sú však vysoké hladiny rastového hormónu dôležitý faktor.

Hore uvedené grafy veľmi jasne ilustrujú rozdiel medzi kapacitou človeka, ktorý je schopný spaľovať zásoby podkožného tuku a využívať aj ketóny a naopak medzi človekom, ktorý je metabolický neflexibilný a závislý len na glukóze. Oxidácia tukov u metabolicky závislého človeka končí asi okolo 40-50% z maximálneho úsilia (VO2MAX), zatiaľ čo metabolicky flexibilný človek dokáže spaľovať tuky a ketóny pri činnosti, ktorá zaťažuje metabolizmus až na 65-75% z maxima (z VO2MAX). Metabolicky flexibilná osoba zároveň dokáže spáliť od 74-112g tuku za hodinu, pričom neflexibilná osoba len 11-60g /hodina. Rozdiel metabolickej výhody je preto evidentný, o estetických či výkonnostných efektoch ani nehovoríme. No ale ako toto všetko súvisí s vašou schopnosťou prežiť?

Prečo cez metabolický a fyzický tréning chcete zlepšovať svoju schopnosť prežiť

Na záver sa dostávame k zmyslu tohto článku a k dôvodom, prečo vás musí zaujímať najviac zo všetkého vaša schopnosť prežiť. Dokonca viac ako estetika alebo atletická výkonnosť. Najmä dnešný fitness trend je v úplnom rozpore s týmto myšlienkovým (alebo vedeckým) konceptom. Tvorba dnešných idolov z obálok fitness časopisov je na úkor metabolickej flexibility, ktorú potrebujeme viac ako si myslíme (najmä po zdravotnej stránke). Ľudia z fitness priemyslu sa naučili robiť perfektne to, čo by sa nemalo robiť vôbec. Ide o nedosiahnuteľné vzory, ktoré vyzerajú geniálne na 5 minút v roku (napumpované a vysekané svaly bez gramu tuku), zatiaľ čo cestou za svojou pódiovou medailou (a portrét v časopisoch) ledva nastúpia do auta. Sú vyšťavení vďaka extrémnym diétam a režimom, ktoré sú ochotní podstupovať v rámci svojho imidžu. Česť výnimkám, ktoré nemusia extrémne diétovať a teroristicky znásilňovať svoje telo a celý metabolizmus. Nik sa však nepýta, čo sa s týmito idolmi stalo za 5, 10 alebo viac rokov po ukončení ich kariéry. Sú to najmä ženy, ktoré týmito metabolickými poškodeniami trpia viac, ako muži. My všetci však po 100% dní v roku nie sme v luxusnej forme a nemáme na to ani dôvod. Naši predkovia si takýto luxus krásy a terorizovania tela nemohli dovoliť a preto nie sme na to metabolicky ani hormonálne stavaní. K tejto téme sa však teraz nechceme vyjadrovať siahodlho, povieme si o tom niečo viac v budúcich článkoch.

Kľúčové je oddeliť váš reálny fyzický či intelektuálny výkon od barličiek, ktorými sa energeticky závislí ľudia podopierajú a nedokážu bez nich podať excelentný výkon. K týmto barličkám patrí aj neustále pumpovanie svalovej hmoty cez rôzne produkty, ktoré zaručujú umelý nefunkčný objem, ktorý sa bez týchto barličiek okamžite stráca a zaniká.

Chceme len, aby ste si zobrali tieto myšlienky k srdcu a uvažovali nad nimi. Tí odvážnejší sa ich možno pokúsia zakomponovať do svojej životosprávy (a určite neoľutujú). Poukazujeme vám na to, že ľudské telo dokáže prosperovať (anabolizmus) a efektívne fungovať aj za predpokladu, že cez deň konzumujete málo potravy, alebo ak trénujete s prázdnym žalúdkom. Že budete prosperovať lepšie, ak nezjete viac ako 150g sacharidov za deň a naopak budete konzumovať ako hlavný zdroj energie inteligentné tuky. Že urobíte lepšie ak nebudete raňajkovať a jesť len skromne po celý deň a naopak večer sa budete riadeným spôsobom prejedať, čiže neprijmete menej kalórií, len čas ich príjmu bude rozdielny. A že najlepšie bude, ak prestanete podliehať vlastným ilúziám o tom, čo sa dnes považuje za zdravú výživu. Ak tieto koncepty vyskúšate a vydržíte obdobie dočasného zhoršenia stavu, budete neskôr schopný podávať aj nadpriemerné fyzické výkony. Všetko si však vyžaduje čas, postupnosť bez extrémov a tie správne poznatky.

Ak tak urobíte, vaše telo bude pripravené na akékoľvek neočakávané udalosti, akými môže byť aj potravinový kolaps (nedostatok potravín) a nijako sa to neprejaví na vašej schopnosti prežiť fyzický či výživový stres a podávať vysoké fyzické výkony. Dôsledným metabolickým tréningom môžete oddeliť svoj skutočný fyzický výkon od stimulačných látok (a barličiek), ktoré váš výkon doteraz umelo skrášľovali. Pre mužov to však do istej miery znamená dočasný krok späť čo sa týka svalového imidžu. Sterilne a laboratórne nadobudnuté svaly zmenou prístupu ochabnú a doslova sa vyparia. Čo ostane je skutočná realita bez prikrášľovania, ktorá sa však časom zmení na trvácnu svalovú hmotu a o to viac funkčnú, ak tomu prispôsobíte aj svoj fyzický tréning. Okrem cvičenia s vlastnou hmotnosťou sú užitočné aj voľne závažia (olympijská tyč, kettlebels, iné), pri ktorých cvičení sa nesedí ani neleží, ale vykonáva čo najkomplexnejší pohyb (viackĺbové cvičenia). Aj týmto témam sa budeme neskôr detailne venovať.

Ak vás tieto myšlienky zaujali a želáte si získať vyčerpávajúcejšie informácie spolu s konkrétnymi výživovými a tréningovými protokolmi, môžete ich získať z nášho komplexného manuálu na životosprávu, ktorý sme nedávno publikovali (dokonca aj v tlačenej podobe). Z obsahu publikácie môžete posúdiť sami, či niečo podobné na slovenskom internete môžete zohnať alebo nie. Do konca roka bude publikácia až o 20% zlacnená.

Veríme, že vaša schopnosť prežiť vďaka našim informáciám môže byť vyššia ako kedykoľvek pred tým. Aj preto vám medzi sviatkami a na nový rok želáme, aby ste sa čo najskôr stali tuk spaľujúcou mašinou. Staňte sa výkonným tukožrútom. Staňte sa lepšou verziou samého seba.

Súvisiace odkazy:

• Zbavte sa ilúzie s názvom zdravá výživa

• Kniha Životospráva 1.0 v tlačenej verzii

• Tuky nie sú voľba ale povinnosť

• Nebojte sa riadeného večerného prejedania

• Neraňajkujte vločky ani cereálie

Foto titulka: GoodFon.com