Ako sa stávať excelentným trénerom?

Cieľom tréningu nie je pohyb, ale ZÁŽITOK. Prečo?

Môže byť práve zážitok z pohybu dôležitejší ako samotný pohyb? Možno áno a možno nie, hneď si na to odpovieme v článku. Nasledovné otázky mi položila Veronika Greiner, ktorá je perfektná športovkyňa a osobná trénerka funkčného pohybu. Je aj niekoľkonásobnou šampiónkou v kalistenike a street workoute s úspechmi aj v zahraničí. No a okrem toho je aj skvelá žurnalistka a blogerka a na jej Instagramovom profile nájdete všetky dôležité zaujímavosti. Sám ju považujem za vzorovú osobnosť (leaderku / mentorku), ktorá príkladným spôsobom šíri kultúru pohybu v našej krajine. Tu sú jej otázky a moje odpovede:

1.     Ste tréner. Skúste priblížiť, ako veľmi je dôležité naviesť klientov správnym smerom nielen po fyzickej, ale predovšetkým po mentálnej stránke.

Na základe praxe (od roku 2004) sa domnievam, že základom úspešnej spolupráce (tréner + zverenec / zverenci) sú vnútorné motivácie. Aj tréner by mal mať jasno v tom, či chce byť “iba” živá rátačka opakovaní, alebo mentor, ktorý pridáva viac hodnoty do života svojich študentov. Zámerne som nepoužil slovo “klient", pretože verím, že vnímať niekoho ako “klienta”, je sterilný vzťah, ktorý postráda poslanie, emócie a zmysel trénerstva pomáhať niekomu fyzicky i duševne napredovať. 

Nedá sa byť fyzický silný bez silnej mysle, všetko ide ruka v ruke a preto tréner musí byť rovnako fyzický líder ako aj mentálny kauč. Peniaze v tomto procese zohrávajú iba úlohu výmeny energie. Čím viac hodnoty viem priniesť do života svojich študentov, tým viac sú mi ochotní platiť a dlhšie u mňa ostávať. Za slovo hodnotu si musí každý dosadiť to svoje, čo je v ňom. Preto tréner potrebuje v sebe budovať vnútorné bohatstvá, ktoré sú magnetom pre druhých. V tomto neexistujú žiadne limity a za jednu hodinu práce môžeš mať ako tréner 10 alebo aj 250 EUR. Všetko je to o kredibilite a “svaloch” konzistentnosti daného trénera, ako dlho na sebe pracuje a ako veľmi dobre s ľuďmi pracuje (referencia ako najlepšia reklama). 

Existuje mnoho “tréningových” platforiem pre osobnostný rozvoj trénera, ktoré sú spojené s praxou (nie teóriou). V týchto oblastiach sa môže systematicky zlepšovať, aby jeho vplyv na študentov bol silný, nasledovania hodný a jeho hodnota v čase stúpala:

• 1. platforma - tréner ako VZOR a zdroj inšpirácie. 
• Bez toho nieje možné vzbudiť záujem, ani pritiahnuť pozornosť. Pohybové zručnosti trénera sú výkladnou skriňou jeho kompetencií, ktoré potrebuje nie len ukazovať, ale aj dokázať vysvetliť proces, ako sa k tomu dopracoval. Čiže na úvod potrebujem mať vlastnú prax (sám so sebou), aby následne som dokázal aj ostatných vzdelávať v tom, čo už dávno viem. Dôležité je ukazovať aj to, na čom práve pracujem a kde sa chcem dostať. 
• Čím viac edukujem (najmä bezplatne na sociálnych sieťach), tým viac kredibility môžem získať. Preto byť trénerom znamená v prvom rade byť leadrom, ktorý nesedí na koči a ráta opakovania, ale je hneď prvý, ktorý ho ťahá (precvičuje, ukazuje, koriguje).

• 2. platforma - výber OBLASTI pôsobenia.
• Je iné vyberať si pohyby a druhy športov, ktoré sú práve IN (trend) a je niečo iné vybudovať skutočne robustnú a funkčnú pohybovú kondíciu. Svaly rastú rýchlo (objem), ale štruktúra tela (kĺby, šľachy, fascie) sa adaptuje veľmi pomaly a trvá to aj desiatky rokov, kým niekto nadobudne excelentný a nadpriemerný stupeň KOMPLEXNEJ fyzickej zdatnosti. To znamená že so svojim telom niečo naozaj dokážem (nie pred zrkadlom), naučil som sa aj náročné pohybové vzory, ktoré sa nedajú nadobudnúť za jeden víkendový kurz alebo pár týždňov práce (príklad: stojka na pažiach). 
• Úlohou trénera je vybrať si oblasť, ktorá s ním bude dlhodobo rezonovať a v nej bude rozvíjať svoj vlastný potenciál a následne aj potenciál svojich študentov Tréner musí byť desiatky krokov s výsledkami napredu, ako aktuálne výsledky, ktoré dosahujú jeho študenti. 
• Veľkým nešťastím je zistenie, že “rebrík” záujmu trénera bol opretý o nevhodnú stenu (najčastejšie nejaká úzka pohybová špecializácia alebo nepraktické vedomosti). A najsmutnejšie po rokoch praxe je zistenie, že jeho vlastné telo má toľko disbalancíí a bolestí, že sám potrebuje pomoc. 
• Preto byť trénerom znamená byť multidisciplinárnou osobou. Je potrebné mať rozšírený prehľad o rôznych tréningových metódach, o rôznych pohybových smeroch, nájsť si metódy ako zlepšenia svojich študentov pravidelne kvantifikovať (merať) a neposledne mať dobrú schopnosť vyjadrovať sa, prezentovať, argumentovať ale aj motivovať.

• 3. platforma - cieľové SKUPINY pôsobenia. 
• je niečo iné robiť tréning pre 4 ročné deti, pre puberťákov, pre jednotlivca alebo skupinu dospelých ľudí. Každá táto skupina študentov si žiada iné mentálne a emočné kapacity, postoje i presvedčenia. Úlohou trénera je prísť na to, na čo je dobrá jeho vlastná nervová sústava, aký druh interakcie mu ide najlepšie a robí mu najviac radosti. To znamená kde je najviac efektívny, vie podávať veľké mentálne výkony a nevyčerpáva ho to (padať na duševné dno). Ak viem že práca s deťmi ma znervózňuje, tak trénera pre malé deti robiť nepôjdem. Ale ak viem, že dokážem zaujať puberťákov, ovládnuť ich energiu a interakcia s nimi je zaujímavá pre obe strany a viem im odovzdať hodnoty, je to jasné. Na to aby som to zistil, sa musím vystavovať rôznym skupinám študentov a byť ochotný zažiť pokus aj omyl. 
• Tréning by mal byť drina ale aj zážitok pre obe strany. Najčastejšiu otázku, ktorú by si tréner mal klásť, je: “ako viem z pohybu urobiť zážitok?” Ak je pohyb zážitok, nechýba ani motivácia a ochota napredovať aj napriek tomu, že je to veľká drina. Okrem toho každá cieľová skupina si žiada iné druhy znalostí o metodických postupoch i prístupoch, aby sa doručil nie len zážitok, ale aj objektívne zlepšenie. Zlepšenie je efekt tréningu, ale zážitok je hlavný cieľ tréningu. To by mohlo pokojne platiť aj v profesionálnom športe, nie len v amatérskom či rekreačnom. 
• To najhoršie čo ja ako tréner môžem urobiť je, že svoje pomýlené ego používam počas tréningu a tým si kompenzujem svoje vnútorné tenzie a psychické problémy. Je jedno na akú cieľovú skupinu pôsobím. Byť duševne a mentálne zdravý je osobná zodpovednosť každého z nás. Ale pokiaľ som tréner, ktorému za 10 - 20 rokov praxe prejdú pod “rukami"  desiatky, stovky až tisíce ľudí, je to moja povinnosť byť mentálne zdravý a spôsobilý, aby som nenarobil viac škody ako úžitku. Ziapať po deťoch, nervačiť sa, tvoriť dusnú atmosféru? Taký človek by mal pouvažovať nad zmenou povolania. Ak moja nervová sústava nieje v poriadku, z profesie trénera by som mal dočasne (natrvalo?) odstúpiť, pretože moje duševné či nervové poškodenia prenášam na ďalšie osoby. Ak oni sami sú citlivejšie alebo mentálne slabšie, zvyšujem v nich tenzie a možné duševné poškodenia (nízka sebahodnota / menejcennosť, tendencia poškodzovať seba či druhých, psychické poruchy, depresie, iné). 

Takže hoci som veľkou obkľukou odpovedal nepriamo na prvú otázku, bolo dôležité vložiť ju do jasného kontextu. Najlepšie je, ak tréner dokáže vytvoriť u svojich študentoch vnútorné motivácie. To znamená že študent chce pracovať na sebe kvôli sebe, či je priamo s trénerom, alebo je sám so sebou.

Na doplnenie kontextu pripájam niekoľko zaujímavých videí ako sám v čase napredoval, rástol, tvoril, budoval lepšiu verziu samého seba i lepšiu verziu ľudí, ktorí prišli so mnou do kontaktu:

“Reklama” na moju pohybovú Akadémiu Parkour Freerun z roku 2008:

Príklad 90 minútového tréningu z roku 2009 (zrýchlený do 6 minút):

Príklad atmosféry a zážitku z tréningu v roku 2010:

Ako vyzerajú naše tréningy dnes v projektoch Skill LAB:

• Detské tréningy
• Parkour & Freerun tréningy
• Workout tréningy
• Predstavenie projektu
• Dokumentárny film o projekte 
• Princípy pohybu v projekte

Takto som po viaceré roky inšpiroval svojich študentov nasledovať ma (moje showreels):

• 2006
• 2007
• 2008
• 2011
• 2012
• 2013
• 2014
• 2017
• 2019
• a desiatky videí na Youtube (od roku 2008) a stovky videí na Instagrame

A takto vyzerajú moje tréningy dnes pre ľudí v mojom veku (40+):

2.     V čom sa podľa vás najviac líši ovplyvňovanie ľudí (ako recipientov a konzumentov obsahu) na internete od ,,offline“ prostredia? 

Online priestor má obmedzené dimenzie. Je to 2D priestor. Je plochý, málo “výživný” pre naše senzorické vnímanie a poskytuje veľa priestoru pre domnienky, dohady, skreslenia a veľkú povrchnosť. Dokonca aj autenticita osoby môže byť rozdielna v 2D priestore (online) od 3D priestoru (offline = osobne). Rozdiely by mali byť samozrejme minimálne a ja osobne postupujem tak, že online (2D) priestor vypĺňam prezentáciou výsledkov mojich alebo študentov a zjednodušenou edukáciou, ktorá má slúžiť ako inšpirácia a zaujatie. Aj tu platí, že online priestor by mal byť výkladnou skriňou trénera a jeho výsledkov, či už vlastných alebo jeho študentov.

Príklady mojich bezplatných “výkladných” skríň poznatkov: 

• blogové články
• podcastové diely
• YouTube videá
• Instagram príspevky

3.     Vo svojich článkoch / príspevkoch sa zaoberáte predovšetkým pohybom a výživou. Vďaka čomu prišli prvé podnety na tvorbu kvalitného obsahu?  PODOTÁZKA: Do akej miery sa stretávate s kritikou vašich príspevkov/článkov?

Nakoľko osobne v offline pracujem od roku 2004, online sa začal u mňa postupne nabaľovať až od roku 2008. Vtedy som začal produkovať viac video obsahu (najmä YouTube) ale aj edukačného obsahu (najmä na blog vladozlatos.com). Či je môj obsah kvalitný, sa dá objektívne zmerať len sledovanosťou a čítanosťou. K tvorbe príspevkom ma ”tlačí" vnútorná potreba odovzdávať poznatky, pretože sám proces odovzdávania vedomostí spôsobuje fakt, že si v tom urobím poriadok. Je to ako vytvárať puzzle skladačky, ktoré ak si dobrý študent pozbiera a vytvorí mu to v hlave veľmi jasný a zrozumiteľný obraz (cesty k cieľom, zmysluplnosť, lepšie usporiadanosť poznatkov). Ak tento obraz dobre zapadá do jeho životného štýlu, tréner má na roky dopredu o prácu s ľuďmi postarané. Potom je už na ňom, aby začal tvoriť aj komplexnejšie formy spolupráce (od trénera k vlastnému gymu, školenie vlastných trénerov až po viaceré pobočky v krajine). Limity existujú iba v hlave (rozumej výhovorkách). Život je vždy spravodlivo usporiadaný a dáva nám znamenia pre sebareflexiu.

• Príklad pohybového projektu na ktorý som od roku 2004 - 2011 zbieral poznatky a následne ich pretavoval do komplexnejšej formy - telocvične Skill LAB

Áno kritika je tu vždy a často, ale to patrí k tomu. Niekedy je deštruktívna ale občas aj konštruktívna. V oboch prípadoch si to netreba brať osobne. Je totiž normálne, že ľudia v 2D priestore (najmä písomne) reagujú úplne inak, ako by reagovali keby ste si pozerali do očí. Kľúčom k úspechu je vyhľadať všetkých ľudí, ktorí s tebou konštruktívne nesúhlasia, pochopiť kvôli čomu veci cítia inak, aké majú dáta či fakty (ak vôbec nejaké) a následne svoje správanie skorigovať ak to dáva zmysel. Potrebné je pochopiť že viac je toho čo neviem ako viem, takže sa vždy môžem mýliť. Tiež ale treba vychádzať z predpokladu, že každý má na danú vec svoj názor, no ten je zvyčajne zlý a nekvalifikovaný. Otvorenosť a nepredpojatosť sú zručnosti, ktoré na ceste za úspechom je potrebné trénovať. A jediný čas kedy sa to trénuje je vtedy, keď ide do tuhého (napríklad keď zažívam ostrú kritiku) a to jediné človeka skutočne posúva. Nie je možné posúvať svoje hranice ďalej ak to nebolí, preto je bolesť súčasťou procesu nie len vo fyzickom ale aj duševnom tréningu. Od roku 2008 som zažil stovky osobných i online konfrontácii, takže moja nervová sústava je už na to zvyknutá a to odporúčam každému. 

• Príklad príspevku ktorý žiadnu kritiku nemal aj keď je drzí
• Príklad príspevku ktorý je podobný, ale bol nesmierne kritizovaný
• Príklad mojej reakcie ako sa s kritikou komplexne “vysporiadať”

4.     Prostredníctvom vášho profilu na sociálnej sieti Instagram ovplyvňujete pomerne široké publikum. (Vychádzame z počtu sledovateľov opýtaných, pozn. autorky.) Ako veľmi podstatné je (podľa vás) z pozície trénera – influencera dať si záležať na tom, aby recipientov presvedčil o pravdivosti príspevkov? 

Ja osobne sa necítim byť v pozícii “iba” trénera. Môj pracovný záber je podstatne širší a multidisciplinárny. Trénerstvo, ako profesia, sa ma najviac týkalo v rokoch 2004-2015, kedy spolu s ďalšími synergickými aktivitami (výživové poradenstvo, akrobatické a kaskadérske vystúpenia, vývoj suplementov, iné) tvorili môj hlavný zdroj príjmu. Za tie roky som však vybudoval viacero spoločnosti a väčšie projekty (skills.sk alebo neseda.com). Vychoval som jednu celú generáciu trénerov, ktorí dnes vychovávajú ďalšie generácie. To znamená, že jediným zdrojom poznania nie je len kniha alebo vedecká štúdia, ale aj roky praxe a zbierania skúseností v teréne. To znamená, že k mojim poznaniam a presvedčeniam som sa dopracoval dlhodobým procesom a neznamená to, že toto je jediná zaručená cesta, ako dosiahnuť tie isté ciele. 

Dôležité je preto niečo iné ako “pravdivosť”. Dôležité je vzbudiť v ľuďoch záujem o ich vlastné telo, o iný hodnotový rebríček o kultúru pohybu v ktorej je zdravie vedľajším produktom týchto hodnôt. Na stupeň poznania, ktorým disponujem, je to čo tvorím pre mňa aj pravdivé. Vždy však existuje niekto, kto má viac skúseností, lepší úsudok, viac praxou nadobudnutých poznatkov, ktoré sú presnejšie aj užitočnejšie. Jeho vedomie je hlbšie, skúsenosti robustnejšie, znalosti praktickejšie. Jeho pohľad na svet je užitočný pre ľudí, ktorí majú podobnú kvalitu vedomia i hodnôt. Ale paradoxne pre tých, ktorí sa až tak ďaleko s poznaním nedostali, to nemusia vôbec chápať. Môžu sa domnievať že to ani nie je pravda.  

Ale to najhoršie, čo človeka môže okrem paralýzy (nič nerobenia v snahe vyhnúť sa kritike) postihnúť, je stať sa nepraktickým idealistom. Nič také ako jediná zaručená pravda, či jediný zaručený spôsob ako niečo dosiahnuť - neexistuje. Všetci sme natoľko rozdielni, že nášho prvou a hlavnou úlohou v živote je kriticky zistiť čo platí na nás a ako môžem ja dosahovať excelentné výsledky. Volá sa to aj sebapoznanie a keď prejdem cez tento level, otvára sa úplne nový level: človekoznalectvo. Poznať seba znamená poznať aj druhých v nekonečnom cykle sebazlepšovania. 

5.     Aké (vami overené) metódy či postupy považujete za najúčinnejšie pri tvorbe príspevkov ako zdroja relevantných informácií pre recipientov? Poprípade ktoré používate vy? 

Môj štýl písania je špecifický preto, že je veľmi dlhý. Kedysi pred dobou Instagramu bolo bežné, že blogové články čítali desaťtisíce až státisíce čítaní. Dnes sú to stovky a tisíce. Doba instagramu priniesla menej pozornosti a vyššie dopamínové odmeny (pre mozog) z rýchleho prezerania si krátkych príspevkov. Tak je možné (aj na sebe) pozorovať jednoduchý jav, že naša schopnosť koncentrácie klesá a ochota čítať dlhé články či pozerať dlhé videa sa znižuje. Je to bežný jav. Ak však chcem ľudí zaujať v dlhých príspevkoch, pokúšam sa ich písať ako telenovelu. Začnem “dej”, nedokončím ho, poviem že dokončím o chvíľu a začnem druhý dej. Okrem toho sa mi javí že ľudia majú radi ak text je doplnený o grafické prvky či video. To sa považuje za nový štandard. 

V krátkych príspevkoch na sociálnych médiách používam častejšie otázky ktoré vzbudzujú pozornosť, kľúčové slová píšem veľkými písmenami a pozornosť človeka chcem presmerovať do komplexnejších príspevkov, ktoré sú pre pochopenie problematiky výživnejšie spracované / prepracované (na blog). A treba tiež vnímať aj to, že každý prijíma efektívne informácie v inej podobe. Preto sa mi zdá, že veľmi populárne sú aj podcasty, ktoré ľudia môžu počúvať v čase za “no-extra-time”, ako je napríklad šoférovanie, varenie a iné aktivity. 

• do roku 2021 som vytvoril viac ako 100 podcast dielov

6.     Akú formu príspevkov preferujete a ktoré majú u vás najväčšie ohlasy? (Články na konkrétnom webe / blogu, videá, ,,stories“, príspevky vo forme krátkych textov, IGTV alebo najnovšie Reels...) 

Nemám jasne stanovenú preferenciu, adaptujem sa na to, čo funguje. Kedysi to bolo písanie blogových článkov čo mne najviac fungovalo, dnes sa javí Instagram veľmi efektívny, naopak neefektívny je pre mňa Facebook. Aj mne vyhovuje tvoriť rôzne dlhé príspevky, nakoľko do nich vkladám rôzny objem práce, aby mali hodnotu. Spracovať kvalitný blogový článok mi po zozbieraní podkladov (týždne / mesiace) trvá viac ako 10 hodín čistého času. Krátke príspevky na Instagram mi zaberajú desiatky minút, výnimočne viac ako hodinu. Beriem to tak, že hoci už blogové články nečíta tak mnoho ľudí, píšem ich aj sám pre seba ako svoj denník, vďaka ktorému viem dohľadať dôležité vedomosti v čase, ideí a vízie ktoré som kedy prezentoval.

Ale ani sám neviem aký druh písania je najviac efektívny, niektoré príspevky ma svojim výtlakom prekvapia a iné naopak zarazia. Aj tým, že neustále sa menia algoritmy sociálnych sietí, tak celý ekosystém marketingu pláva na vode neistoty, kedy nikdy nevieme čo presne ako zafunguje a tak stále skúšam. Najdôležitejšie je vždy pridať viac hodnoty do svojej práce, bez ohľadu na to, či ma sleduje 5 ľudí, alebo 500.000. Mimoriadne dávanie je vždy mimoriadne odmenené. Na skutočne dobrú kvalitu života nám stačí obsluhovať iba desiatky ľudí a tí si tie naše príspevky vždy nájdu. Každý k sebe priťahuje to, čo nevyhnutne potrebuje pre svoj ďalší rast a napredovanie. Pripájam príklady príspevkov a ich rôzny stupeň ohlasov:

• príklad môjho článku ktorý čítali státisíce ľudí (rok 2013)
• príklad dôležitého článku doplneného o mnohé vizuálne prvky (grafy, schémy) ale nie už tak čítaného
• príklad kvalitného článku, kde ústrednú úlohu zohráva video
• príklad YouTube videa ktoré som zrežíroval aj dramatizoval a videlo ho viac ako milión ľudí
• príklad jedného z najviac videných videí na mojom Instagrame
• príklady dvoch článkov na ktoré som zbieral pozorovania a skúsenosti viac zhruba 10 rokov a ich spracovanie mi zabralo spolu cez 40 hodín čistého času (kreslenie grafík, písanie textu, spracovanie prezentácie, video): 
• O ideáloch ženskej telesnej krásy
• O rozlišovaní rôznych druhoch mužskej a ženskej postavy

7.     Pre vašich zverencov, no aj pre vaše deti ste zároveň mentorom. Ako súvisí vplyv zo strany trénera – influencera s vplyvom rodiča na dieťa?

Zverenci, deti, priatelia, partneri. Každá táto interakcia potrebuje byť založená na hodnote. Priateľstvo, múdrosť, dôvernosť, láska, rodina, intimita, spravodlivosť, šťastie, pravda, to všetko sú hodnoty ktoré zastávame a predsa často nemajú exaktnú vedeckú definíciu. Teda aspoň ja som napríklad nenarazil zatiaľ na vedeckú definíciu slova “šťastie” a predsa tak zásadne ovplyvňuje náš život a očakávania od seba či druhých. Preto ak chceme mať skutočne dobré vzťahy, musíme do nich vkladať hodnoty a jedna z najväčších hodnôt je náš čas a naša pozornosť. 

To platí nie len o študentoch ale aj o našich deťoch. To najvzácnejšie čo môžeme darovať svojim deťom je naša pozornosť, náš čas, naše plné vedomie. Potom je už jedno čo je náplňou tohto času. Všetko bude dávať zmysel. Prirodzene sa staneme aj pre naše deti autorita či osoba hodná nasledovania. Budú sa nás pýtať na všetko čo robíme, ako to robíme, prečo to robíme, aký to má zmysel. Opäť ďalší úžasný priestor pre nás vysvetľovať a usporiadavať naše vedomosti tak, aby ich chápali aj naše deti. 

A takto sa aj naše deti naučia to podstatne a vytvoria si robustnejšie citové väzby s rodičmi. Ak do svojich detí nebudú čas a pozornosť venovať rodičia, budú to robiť tablety, mobily a vrstevnici. Naše deti si vytvoria citovú väzbu na nich bez ohľadu na to, či je to pre nich dobré alebo či majú správny hodnotový rámec. Naše deti chcú mať pocit že niekam patria a urobia pre to všetko. Žiaľ to môže mať fatálne následky na celý zvyšok ich života. Preto sme tu my, vedomí rodičia, ktorí učíme naše deti žiť život založený na správnych hodnotách. Medzi také hodnoty patrí aj pohyb a udržateľný životný štýl, ktorého výsledok sa odráža na tom, ako vyzerá naše telo a čo s ním dokážeme fyzicky či mentálne vykonať.

8.     Ktoré metódy sa vám pri práci s vašimi zverencami najviac overili? 

Ak ide o bezplatnú edukáciu zdá sa mi, že najviac funguje to, ak príspevky obsahujú hodnotu a nie sú prázdne. Je to ako tvoriť malé puzzle skladačky ale myslieť aj na to, že keď ich niekto nazbiera kritické množstvo, bude už vidieť nejaký obraz. Ak sa mu tento obraz o životnom štýle bude páčiť, bude aj ochotní ho nasledovať. Mne sa často stáva, že ma kontaktujú ľudia ktorých som nikdy nevidel a nič som o nich nepočul. Zrazu sa mi ozvú a prezradia mi, že niektoré príspevky či témy u mňa sledujú už roky a podľa toho si zmenili aj svoj životný štýl. Výsledky ktoré mi posielajú ma vždy ohromia a je jedno či ide o trvalé schudnutie z morbídnej obezity alebo opravenie haluxov na palcoch. A potom sú tu aj moji blízky študenti, s ktorými úzko spolupracujem počas celého roka a zvyčajne sú to taktiež ľudia, ktorí ma sledujú veľmi dlhé obdobie.  

Potom si treba ale uvedomiť, že nadobudnuté vedomosti je potrebné zaobaliť a dať im ucelenú formu. Či už do sumárnych článkov a videí ktoré budú zadarmo alebo budú spoplatnené. Môže ísť o služby ale dnes už dosť moderné aj online vzdelávacie produkty, kurzy či programy. Ja osobne som vytvoril veľké množstvo DVD programov, aplikácií na cvičenie, eBookov, online programov či fyzických kníh. Ich forma nie je podstatná, dôležitý je samotný akt že si k niečomu sadnem a rozhádané poznatky zozbieram, dám im formu, štruktúru a tak zvýšim ich komplexnosť aj užitočnosť. Po zhruba 10-tich rokoch praxe už bystrí človek zozbiera nesmierne množstvo poznatkov, ktoré nie sú len z kníh a učebníc, ale aj z jeho praxe. 

Pozorovania, skúsenosti a nakoniec úsudok sú presne tie veci, ktoré nám pomáhajú vypozorovať nejaké pravidelne sa opakujúce vzory správania alebo javov. A naše postupy majú toto správanie usmerniť tak, aby sme získali požadovaný efekt. Ak opakovane dosahujeme výborné výsledky s našimi ľuďmi, vieme z toho správiť návod alebo protokol a to je to, čo má obsahovať nejaký náš vlastný produkt. 

Príklad mojej sumarizácie poznatkov v praxi:

• Všetky edukačné produkty od roku 2009 som vložil do jednej platformy
• Vybudoval dva komplexné projekty:
• telocvične Skill LAB 
• firma na šírenie kultúry pohybu v pracovnom prostredí - projekt NESEDA
• Viac o mojich ostatných projektoch píšem v tomto článku

9.     Do akej miery vás cez pandemickú situáciu ovplyvnila práca trénera s klientami v online prostredí? A „práca“ rodiča s vaším dieťaťom?

Niektoré pracovné aktivity prirodzene utrpeli, ale najdôležitejšie zo všetkého je adaptovať sa. Zbytočne nad tým nekecať, nesťažovať sa ani nevyhovárať. Vždy urobiť najlepšie čo vieme s tým čo máme a výsledky sa vždy dostavia skôr alebo neskôr. Ak ide o rodinný život, dovolím si povedať že nám (ja, manželka, dcérka) sa kvalita života výrazne zlepšila. Viac času sme spolu, viac sa zhovárame, venujeme si viac pozornosti. 

10.  A na záver: Prečo je vplyv zo strany trénera taký dôležitý?

Nebral by som to len z pozície trénera - ako jednej profesie. V určitom zmysle sme učiteľom a trénerom my všetci. Logika ktorú som vyššie popísal sa dá aplikovať na akúkoľvek životnú oblasť či profesiu. Hodnoty o ktorých píšem sú univerzálne a platné budú aj o 100 rokov. Ak vložíme viac dobra a hodnoty do svojej práce a blízkym, ktorí sú s nami venujeme plnú pozornosť a vedomie, sa nám odvďačia. A je jedno či výmennou jednotou energie sú peniaze, láska, dobrý pocit zo života. Všetky výmeny energie sú dôležité a majú svoje miesto. Pripájam sumár jednoduchých hesiel, ktorými sa odporúčam riadiť v dnešnej dobe:

• Zameraj sa na SEBAPOZNANIE
• Staraj sa o svoje TELO 
• Objavuj PRAVDU
• Tvor nové HODNOTY
• Stráž DOBRO
• Mimoriadne DÁVAJ
• Hľadaj praxou overenú MÚDROSŤ
• Zlepšuj svoje PRESVEDČENIA
• Vykonaj prácu NAJLEPŠIE ako vieš
• Odstraňuj vlastne TENZIE
• Preferuj pozitívnejšie INTERPRETÁCIE
• Nehľadaj lásku ale dôvernosť a LÁSKYPLNOSŤ
• Nestaraj sa o ŠŤASTIE ale o zaslúžený vnútorný POKOJ 
• Urob si vnútorný myšlienkový PORIADOK
• Buduj dlhodobo fungujúci SYSTÉM
• Zlepši presnosť KOMUNIKÁCIE a definície slov
• Zvyšuj KOMPLEXNOSŤ poznania
• Šír okolo seba kultúru fyzického i mentálneho ZDRAVIA
• Čestne a férovo SPOLUPRACUJ
• Staň sa expertom na ČLOVEKOZNALECTVO

Držím vám palce na ceste životom priatelia :)
Vlado Zlatoš

-v-

Photo by Wade Austin Ellis and jesse orrico on Unsplash