
Čo sa naučíš u nás na tréningu
Ako vyzerá výsledok úsilia našich žiakov, ktorí navštevujú naše športové krúžky Parkour & Freerun dlhodobo? Čo všetko musíš zažiť, akými schopnosťami a postojmi musíš disponovať, aby si dosiahol podobné výsledky? Na to si odpovieme v nasledovnom video článku.

Parkour a Freerun je iná škola do života
Prečo sú naše tréningy iné? Prečo len tak málo ľudí to vydrží a prečo tí čo to vydržia získavajú obrovskú pridanú hodnotu, ktorú zúročia vo svojom osobnom, rodinnom i pracovnom živote? Odpoveď spočíva v nastavení mysle, ktoré sa formuje v hlavách našich atlétoch. Vďaka tomu sú ochotní podstúpiť dlhoročný tréning, ktorý prináša zaujímavé výsledky. Ukážme si najprv to, čo sa naši zverenci naučili za dlhé mesiace tréningov v Nitre aj Bratislave:
Bratislava:
Nitra:
Zároveň ťa možno bude zaujímať aj to, akými ďalšími pomôckami v telocvičniach Skill LAB disponujeme, preto si neváhaj pozrieť aj nasledovné video. Čoskoro prinesieme ďalšie nové video z Nitry, pretože čoskoro zmeníme miesto pôsobenia a investujeme aj do nového vybavenia telocvične. Týmito pomôckami sa môžeš zdokonaľovať v Bratislave:
Budovanie zmyslu pre odvahu a sebazlepšovanie
Zdajú sa vám tieto športy nebezpečné? Pre rodičov určite. Lenže potom asi neviete, že šoférovanie je štatisticky podstatne nebezpečnejšie. Oproti tomu je "riskovanie" v Parkoure a Freerune absurdne triviálnou záležitosťou a pokiaľ budete čítať ďalej, pochopíte aj prečo.
Pokročilí atléti, ktorí už dokážu veľké množstvo kúskov, samých seba nevnímajú ako riskujúcich ľudí ktorí bažia po adrenalínových zážitkov. Dokonca samotný adrenalín je pri realizácii týchto športov veľmi nevhodný, pretože mnohé časti mozgu vplyvom adrenalínu nefungujú správne a atlét tak stráca citlivosť v motorike. Adrenalín zhoršuje presnosť vyhodnocovania pohybu v priestore a ľahko sa môže stať, pre vďaka tomu človek precení svoje schopnosti a zraní sa.
Práve tu je dôležité chápať skutočnosť, že každý dlhodobo športujúci atlét má vyvinutý veľmi vysoký cit, pre bezpečné riskovanie. Zdá sa to byť v rozpore, ale proces sebaobjavovania je vždy závislý od toho, aby ste dokázali prijať vyššiu výzvu, ako si myslíte že dokážete zvládnuť. Na druhej strane táto výzva nesmie byť obrovská až nezvládnuteľná, ale naopak dobre vykalkulovaná na základe doteraz nadobudnutých schopností.
V podstate je to hra, ale v tejto hre jedno nesprávne rozhodnutie môže mať fatálne, až doživotné následky. Takže môžete si byť istý že atlét, ktorý trénuje Parkour a Freerun viac ako 5 rokov, má excelentný úsudok v bezpečnom riskovaní, inak by už dávno netrénoval kvôli zraneniam, ktoré by ho odrádzali od ďalšieho úsilia. Na druhej strane treba podotknúť, že mnohí rodičia sa obávajú o zranenia svojich detí, čo je prirodzené. Lenže ak by sme porovnali tieto športy so spomínaným šoférovaním, tak niet o čom pochybovať. Šoférovanie je extrémne nebezpečná činnosť, v ktorej šanca že sa zraníte, je neporovnateľná. Jedná sa však o spoločensky akceptovanú hazardnú činnosť, pri ktorej je úplne bežné, že sa jeden meter od zvodidiel rútite po diaľnici 130 km za hodinu a pritom myslíte na úplne iné veci a napríklad aj telefonujete. To sa pri týchto športoch nemôže nikdy stať, pretože viac byť v prítomnosti ani byť nemôžete, čiže veľmi dobre viete, čo robíte.
Na druhej strane sebaobjavovanie vlastných schopností cez prekonávanie svojich doterajších limitov, je mimoriadne vzrušujúca hra. Pre mozog sú tieto momenty sebaprekonania obrovskou odmenou, ktorá je umocnená pocitmi šťastia vďaka hormonálnej odozve. Táto hra však prináša nečakané výhody v podobe formovania osobného charakteru atléta. Ten je neustále testovaný, neustále provokovaný k novým výzvam, ale zároveň uzemňovaný triezvym vyhodnocovaním svojich schopností zo strany svojho strachu.
Faktor strachu a mentálne i fyzické zranenia
Áno je pravda, že aj tie najmenej náročné pohybové prvky môžu pri neopatrnosti spôsobiť závažné zranenia. Ale čaro týchto športov spočíva v tom, že vás mentálne doslova "prikovajú" k prítomnosti, kde prúd akýchkoľvek ďalších myšlienok sa stráca a z vás sa stáva prúd plynúcej energie. Vy a to, čo robíte, ste jeden neoddeliteľný celok. Je to skutočne veľmi oslobodzujúci a zároveň relaxačný pocit, hoci pri tom možno tvrdo fyzicky makáte. Parkour a Freerun sú viac mentálne ako fyzické športy, pretože v nich prekonávate viac vlastné mentálne bloky, ako skutočné náročné fyzické prekážky. Ľudia sú schopní v akejkoľvek oblasti života dosiahnuť podstatne viac, ako si myslia že dokážu. Na to ale potrebujú nejaké mentálne nástroje, ktoré sa práve u nás budujú. Samozrejme že základná podmienka je, že človek musí byť naozaj fyzicky zdatný. Ako krémeš toho človek mnoho nedokáže a najskôr si ublíži. My fyzickej pripravenosti preto venujeme veľmi vysokú prioritu. U nás sa človek už od začiatkov učí pracovať správne so svojim strachom.
So zvyšujúcou sa kondíciou sa zvyšuje aj mentálna kapacita ovládať svoj strach a prekonávať sa prirodzeným a bezpečným spôsobom. To však časom spôsobuje, že výzvy (mentálne aj fyzické), ktoré je atlét schopný utiahnuť, nadobúdajú brutálny rozmer, ktorý bežne zmýšľajúci človek vníma ako čistý extrémizmus či hazard. Lenže ak poznáte filozofiu pozadia týchto športov, tak si môžete byť istý, že ktorýkoľvek atlét, trénujúci dlhé roky a dosahujúci extrémne výkony, má svoje mentálne a fyzické schopnosti na takej vysokej úrovni, ktorú bežný človek nedokáže zo svojej perspektívy nikdy v živote pochopiť. Je to ako keby ste sa pokúšali vžiť do kože jazdca formule jedna zo sedadla vášho žiguláka. Je to jednoducho nemožné.
Parkour a Freerun je nekonečný proces sebaobjavovania, sebapoznávania, sebazdokonaľovania a sebauisťovania o tom, že disponujem zručnosťami (mentálnymi aj fyzickými), ktoré mi garantujú že prežijem a prekonám aj tie najviac nebezpečné situácie a prekážky. Parkour a Freerun je jedno veľké dobrodružstvo kde nedovolím to, aby ma ovládal strach. Strach je však na druhej strane dôležitý faktor, ktorý ma upozorňuje na to, kde sú moje hranice. Naučiť sa správne používať vlastný strach je zručnosť, ktorú si človek odnáša aj do pracovného a osobného života. Len ten, kto dokáže ovládať svoj strach (a nie je to naopak), si nájde cestu k skvelému úspechu a napĺňaniu vlastného potenciálu.
Z toho dôvodu je jasné, že ak tieto športy robíte dlhšie ako 5 rokov, nikdy v živote nebudete šťastní, ak budete zamestnaní. Jediná cesta je vlastné podnikanie a vlastná firma. Byť zamestnaný je nezlučiteľné s vlastnosťami a postojmi, ktoré ste v sebe po celé tie roky budovali. Čo je na tom potom vzrušujúce, keď to v sebe nesie známku rizika zo zlyhania?
Progres v strachu a schopnosť kalkulovať s bezpečným riskom
Progres v týchto športoch je o tom, že pomaličky si budujete viac komplexnú kondíciu (mentálnu a fyzickú), čo vám umožňuje zakaždým prekonávať viac nebezpečné manévre a prekážky. V podstate je to hra. Je to proces, kde krok za krokom zisťujete kde sú vaše hranice a vždy sa tieto limity pokúšate o kúsok posunúť vpred bez zbytočného a nezmyselného zranenia (nezmyselný risk). A práve tento malý progres je tá najviac vzrušujúca vec, ktorú môžete na týchto športoch zažívať a sebaobjavovať svoju hodnotu i vyššie schopnosti.
Zranenie je v podstate dôkaz toho, že človek neprirodzene potlačil svoj strach (čo nemal) a zároveň nerešpektoval princíp postupného progresu. Je to ako v hre, v ktorej by ste sa pokúšali vstúpiť do 10-teho levelu, pričom nemáte šancu utiahnuť zatiaľ ani level číslo jeden. Každý atlét sa preto učí nájsť rovnováhu medzi výškou risku a rýchlosťou progresu pri sebaprekonávaní. Čím viac atlét na sebe pracuje, tým vyšší progres zažíva, tým vyšší cit pre adekvátne riskovanie v sebe formuje a tým lepší má odhad na to čo dokáže (úsudok). Tak sa rodí charakterná osobnosť ktorá má zdravé sebavedomie, zdravý úsudok, zdravé jadro osobnosti a to v konečnom dôsledku vedie aj k využiteľnosti v reálnom živote.
Na druhej strane je dôležité poukázať na to, že Parkour a Freerun sú viac kolektívne športy, hoci vy sami bojujete za vlastné individuálne zlepšenia. Lenže kolektív prináša vyšší rozmer pre sebazdokonaľovanie, pre inšpiráciu, povzbudenie a tým pádom je to viac kolektívne ako individuálne dobrodružstvo. Duch teamovej práce na nových trikoch a prvkoch nesie známky priateľstva, povzbudzovania, zdielania poznatkov a motivácie. To opäť buduje skvelý charakter a v mnohých to prebúdza aj gén vodcovstva (leader čo pomáha druhým napredovať). Tento gén vodcu je však prirodzený a vychádza zo zdravého zvnútra, kde všetci zažívajú pocit zaslúženej výhry (win-win). Nie je to ten typ vodcu, čo na ľudí tlačí z pocitu menejcennosti, nadradenosti či povrchného imidžu. Je to novodobý leader, ktorý tvorí hodnoty a vie, ako ich šíriť ďalej cez vnútornú motiváciu ľudí, na ktorých má vplyv. Je to celé o tom ako zanechať pozitívny vplyv a nie šíriť deštruktívnu moc, po ktorej túži mnoho ľudí, ktorí trpia problémom vnútornej prázdnoty.
A takéto zmysluplné dobrodružstvo zažívame v našich akadémiách a Skill LABoch, kde sa každý tréning rodia nové hviezdne momenty, ktorých súčasťou môžeš byť aj ty. A na to nemusíš byť nijako pripravený. Tvoja pripravenosť spočíva iba v tom, že nie len že máš chuť niečo takéto vedieť, ale hlavne že máš chuť na tom aj skutočne pracovať. Ovocie tvojej práce nepríde skôr, ako za rok, ale to je cena, ktorú za úspech musíme platiť všetci. A preto sa pokúšame byť pre teba príkladom, ktorý môžeš nasledovať a učiť sa od nás. Sme tu pre teba a aj ty môžeš spoznať naše príbehy plné pádov a sebaprekonávania. Preto neváhaj, staň sa jedným z nás a buď s nami v kontakte nie len na tréningoch, ale aj v nasledovných líniách:
http://www.skills.sk
https://www.facebook.com/Skills.sk
https://www.youtube.com/user/skillsSR
Tešíme sa na teba na tréningoch v Nitre a Bratislave. A čo ty vieš. Možno jedného dňa sa budeš chcieť stať trénerom aj ty a možno zatúžiš aj po tom, aby sme ti pomohli otvoriť tvoju vlastnú pobočku Skill LABu v tvojom meste. Ale o tom až niekedy nabudúce. Dovtedy sa staň skvelým produktom vlastného myslenia, ktorý má vysokú hodnotu o ktorý má svet záujem. Staň sa lepšou verziou samého seba.
Súvisiace odkazy:
-
Vedecké štúdie o Parkour a Freerun [1], [2], [3]
-
Naučte sa salto vzad za 3.5 minúty
-
Freerun + zamestnanie = celoživotná trauma
-
Ako žiť pravdivo a neklamať sám seba
-
Spoliehajte sa iba na svoj talent a neuspejete
Tento článok ešte nemá spracovaný sumár. Chcete nám s tým pomôcť? Pozrite si vzorový sumár v tomto článku pre inšpiráciu (link: https://www.vladozlatos.com/blog/clanky-o-zdravi/zbavte-sa-celulitidy-len-za-45-minut.html)
Ak sa rozhodnete článok spracovať, váš návrh na bodový sumár článku nám zasielajte na vlado@vladozlatos.com
Aj vy môžete prispieť k budovaniu kolektívnych poznatkov a vedomostí, ktoré koncentrujeme na tejto webovej stránke. Pre tých, ktorí sa ponáhľajú, môže byť sumár veľmi užitočný. Tešíme sa na kontakt s vašim kvalitným intelektuálnym návrhom na sumár tohto článku.
Strašne rád by som začal cvičiť niečo podobné, ale mám technický problém. Pred 6 rokmi som mal zlomeninu distálneho humera (ramenná kosť v lakti). Štvoritá zlomenina, ktorá aj po dobre odvedenej operácii zle dopadla. Kvôli zápalu telo zle zareagovalo a v lakti sa mi spravil kalcifikát. Ruku mám zaseknutú cca v pravom uhle a vystriem ju asi tak 10 stupňov. Čiže rozsah pohybu môjho lakťa je zhruba v uhle 90 až 100 stupňov. Môj chirurg to vzdal a povedal mi, že sa do toho už púšťať nebude. Ale ja to vzdať nechcem a chcem to riešiť a chcem sa hýbať a žiť naplno. Nevedel by si mi poradiť nejakého odborníka, ktorý by sa mi na to vedel pozrieť?
A ak by sa teda môj problém už nevyriešil, myslíš že by bolo možné skúsiť tréning aj tak? Aj keď nie plnohodnotne, ale aspoň niečo. Pre mňa sú ale momentálne problém aj cviky ako kliky alebo zdvihy.
Dík moc
Mišo