Pohybové programy na školách ako celoslovenská výzva?

Ako zvýšiť dostupnosť voľnočasových pohybových programov priamo na školách

Naše deti v škole musia ovládať vzdelávací štandard (obsahový aj výkonnostný). Inak sú pre určitú skupinu ľudí považované za hlúpe (zlé známky). Výchovné štandardy existujú iba pre deti a adolescentov s poruchami správania či mentálne postihnutých. Ale prečo? Výchova k pohybu alebo zdravému stravovaniu nie sú podstatné? Meria niekto, ako sme ďaleko od ideálu? Štatistiky naznačujú, že realita nadváhy, obezity či chorobnosti našich detí sú fatálne. A to nielen počas poslednej dekády. Zaspali sme dobu.

Zlepšenie kultúry pohybu na školách je riešením, ako vychovať zdravú a produktívnu populáciu

Téma stravovania a pohybu na školách nás veľmi trápi. Za viac ako 10 rokov sme publikovali viacero článkov a realizujeme sa vo viacerých vlastných školských projektoch. Niektoré naše postoje, prístupy či projekty viete nájsť v týchto článkoch:

To, čo dnes ideme riešiť, je téma pohybu priamo na školách. Zodpovedný rodič, ktorý chce pre svoje dieťa zabezpečiť dostatok potrebného pohybu, sa musí obetovať a robiť pre svoje deti taxikára. Vo veľkých mestách je to skutočná logistická výzva a veľká záťaž pre dieťa i rodiča. Je načase, aby sa školy zmenili na pohybové centrá vo voľnom čase detí. Ako? Tak, že školy sa stanú miestom kde je hojnosť ponuky pohybových programov po vyučovaní priamo na škole.

 

V školách by sa mala popoludní uskutočnovať:

• A) zmysluplná práca s deťmi (metodika, osnovy), 
• B) nástroje na manažment ich času a školských priestorov (systém), 
• C) ale aj zber dát, ktorý nám poukáže na to, či s deťmi pracujeme dobre (štandardy, ciele).

Systémové riešenie tohto problému má tri fázy:

• 1) definovanie štandardu minimálnej pohybovej a tréningovej dávky i zdatnosti pre naše deti (čo / prečo),
• 2) definovanie zmien, akými musia prejsť školské areály, aby bol štandard naplnený (kde / na čom),
• 3) definovanie IT systému, aký potrebujeme na manažment času, priestoru, ľudí, peňazí a výsledkov (ako).

1 Výchovné ŠTANDARDY a pohybové kompetencie školopovinných detí

Deti milujú pohyb. Rozdiel medzi pohybom a tréningom je v tom, že pohyb si deti manažujú sami a veľakrát obsahuje prvky kombinácie zábavy a zážitku. A "zážitok" je to kľúčové slovo. Preto by som poukázal na dve oblasti, ktorým potrebujeme prispôsobiť školské prostredie, aby naše deti mali dostatok "výživného" pohybu.

V manažmente ich zdravia zohráva kľúčovú úlohu: 

• pohyb za no-extra-time: úprava chodby a školského dvora, aby prestávky na školách boli využité na neformálnu pohybovú sebarealizáciu,
• voľnočasové pohybové programy priamo na škole: široká ponuka tréningov priamo na školách ihneď po vyučovaní.

Tieto dve oblasti sú základným predpokladom toho, aby sa deti hýbali, pretože sú pohybovo podvyživené. Výsledky nadváhy, obezity, skrytej nadváhy či chorobnosti detí hovoria samé za seba. Preto je potrebné začať hovoriť aj o téme pohybových štandardov. Štandard znamená, že pomocou diagnostiky vieme zistiť, ako ďaleko je dieťa od úrovne minimálnych pohybových štandardov. V podstate ide o výchovný štandard, ktorý ak nie je naplnený, tak my rodičia, učitelia, tréneri, školy, ministerstvo sme zlyhali vo svojej výchovnej úlohe. Príklady pohybových štandardov. Dieťa vie / ovláda: 

• skákať a behať (atletické a kolektívne športy),
• gymnastické zručnosti (základná akrobacia, šplhanie, rúčkovanie, visenie, zhyby, stojky, drepy, iné),
• silové zručnosti (posilňovanie s bremenami aj s vlastnou hmotnosťou),
• hádzať a kopať (loptové a skupinové športy),
• úpolové zručnosti (zápasenie, sebaobrana, iné),
• plávať a potápať sa (vodné hry, plavecké štýly),
• rôzne iné zručnosti (korčule, lyže, bicykel, tance, trampolína, iné).

Všetky tieto pohybové zručnosti majú presnú testovaciu batériu, pomocou ktorej vieme zistiť stupeň fyzickej pripravenosti dieťaťa podľa jeho veku (zber dát). V rôznych testoch deti môžu mať:

• nízky štandard fyzickej pripravenosti (-5 až 0 bodov),
• stredný štandard fyzickej pripravenosti (1 až 5 bodov),
• vysoký štandard fyzickej pripravenosti (5 až 10 bodov).

Potom sa na fyzickú zdatnosť dieťaťa budeme pozerať komplexne a bude nás zaujímať, kde všade sa jeho stupeň fyzickej pripravenosti nachádza v nízkom, strednom alebo vysokom štandarde. Následne pre deti, rodičov alebo trénerov bude jasná "domáca úloha" (protokoly) kde všade je potrebné zapracovať na výchovných základoch, aby dieťa bolo všestranne fyzicky pripravené (stredný výchovný štandard) a teda zdravé. Predstavme si, že by existovala platforma, ktorá by nám umožnila zbierať takéto dáta. Modelový príklad priebežného dátového hodnotenia dieťaťa by vyzeral nasledovne:

Preto v tomto momente nemá zmysel hovoriť o tom, koľko hodín telesnej výchovy by mali deti mať za týždeň, alebo ako upravovať tematické celky. Musíme začať od minimálnych pohybových (výchovných) štandardov, ktoré deti potrebujú ovládať so svojim vlastným telom. A nejde tu o výchovu vojakov či vrcholových športovcov. Analyzovanie všestrannej fyzickej pripravenosti detí pomáha pochopiť, aká silná je korelácia medzi fyzickou zdatnosťou a zdravím dieťaťa, ktoré nemá ani viditeľnú, či skrytú nadváhu. Deti si však vedia pomôcť aj sami. Vytvorme im najprv prostredie bohaté na neformálne pohybové príležitosti (zmenená trieda, chodba, vonkajšia pohybová infraštruktúra) a potom im prinášajme aj zaujímavé pohybové programy vo voľnom čase, ktoré sami budú chcieť navštevovať aj každý deň po vyučovaní. Heslom je, aby sa každé dieťa hýbalo v priebehu celého dňa (no-extra-time) a malo aspoň jednu hodinu denne zmysluplného všestranne zameraného pohybového programu (tréning). Preto je to o výchove a naplnení výchovného štandardu. V dnešnej dobe obzvlášť na základnej škole napĺňanie výchovného štandardu (zdravie, pohyb, strava) považujeme za podstatnejšie pre zdravý život a vývoj jedinca ako napĺňanie vzdelávacieho štandardu (...máte právo nesúhlasiť). 

2 Škola a školský areál ako "hardware" PLATFORMA na pohyb pre deti aj dospelých

Teraz, keď vieme, čo chceme aby naše deti ovládali a v akom výchovnom štandarde (aby mali zachované plné zdravie), potom potrebujeme identifikovať, aké platformy na pohyb potrebujú. V školskom prostredí platí to isté, čo v pracovnom prostredí. Zvyčajne je veľmi chudobné na pohybovú sebarealizáciu. Nepomáhajú tomu ani "dobre" mienené "výchovné" zákazy, aby usedené deti príliš nevystrájali. To bude potrebné zmeniť. Deti potrebujú energiu použiť, ideálne konštruktívne = na pohyb. Moderná škola potrebuje v záujme zachovania zdravia detí upraviť:

• školskú triedu (pohyb za no-extra-time),
• školské chodby (pohyb za no-extra-time),
• školský areál (pohyb za no-extra-time a tréning).

Školská trieda podľa vzoru fínskych škôl je na Slovensku zatiaľ utópiou, ale na ich vzdelávacích výsledkoch niečo je. Nasledovný obrázok vystihuje to, čo by deti určite ocenili. Akékoľvek aktívne prvky v triede a na chodbách školy by deti ihneď využili na pohyb, zábavu a zážitok. Áno, ustrážiť ich, aby sa im nič nestalo, bude náročnejšie, ale iba chvíľku. Deti majú lepší cit pre manažment riskovania a strachu ako my dospelí, obzvlášť ak sme boli vychovaní štýlom "toto nesmieš, tu si sadneš". Usedené deti by počas hodiny i počas prestávok využili aktívne prvky na:

• konštruktívne vybíjanie si energie v pohybe, ktorý ich upokojí,
• spáli extra kalórie,
• navýši dôležitý svalový tonus
• a desiatky ďalších fyziologických i psychohygienických výhod.

Zmeniť vonkajší areál školy si už ale vyžaduje vyššie investície. Kým v triede či na chodbách môžu byť relatívne lacné a ľahko montovateľné prvky (horolezecké steny, žinenky, hrazdy, kruhy, rebriny, iné), tak vonkajší areál školy už potrebuje ekonomicky náročnejšie objekty ako: 

• pieskové ihrisko pre skupinové tréningy alebo loptové hry,
• multifunkčné ihrisko pre skupinové tréningy alebo loptové hry,
• špecializované ihrisko pre budovanie komplexnej fyzickej pripravenosti.

V nasledovnom videu vám aj PhDr. Ivan Mačura ako celoživotný vysokoškolský pedagóg i tréner zhrnie svoje poznatky a postrehy. Jeho viaceré návrhy, nápady a úvahy sú zapracované aj v týchto vizualizáciách.

Všetky tieto body (pohybové štandardy aj pohybová infraštruktúra) sú samé o sebe veľmi dôležité. Je tu ale niečo, čo manažment pohybu našich detí môže radikálne uľahčiť. Poskytnúť deťom zmysluplné voľnočasové pohybové programy je manažérsky problém, ktorý doteraz nikto poriadne nevyriešil. A kto chce niečo efektívne manažovať, potrebuje na to systém. A správnym systémom vyriešime akúkoľvek výzvu. Systém = riešenie.

3 IT SYSTÉM (software) pre manažovanie priestoru, času, ponuky, peňazí a ľudí na školách v pohybových programoch 

Systém je riešenie na všetko a žiaľ, naša krajina nie je ani zďaleka systémom organizovaná entita. Správne navrhnutý systém dokáže riešiť mnohé komplexné problémy, zbierať dáta a riadiť tak ľudí, peniaze, čas i priestor. Ak chceme mať kvalitný trh s voľnočasovými pohybovými programami pre naše deti, ktoré budú viesť kvalifikované osobnosti, potrebujeme na to systém. Ten musí prinášať win-win situáciu pre riaditeľov škôl, rodičov, trénerov i deti. Tento IT systém potrebuje automatizovane zabezpečovať:

A. Evidenciu:

• všetkých škôl v SR, včítane počtu žiakov i rodičov (KDE),
• všetkých tréningových zón na škole: veľké i malé telocvične, vonkajšie aj vnútorné cvičiská (ČO),
• kapacitu aj dostupnosť tréningových zón: rozvrh, programy (KOĽKO),
• pohybových programov ktoré aktuálne bežia na školách (PONUKA).

B. Manažment:

• registrácie športových odborníkov do systému, aby mohli poskytnúť svoju ponuku (programy),
• tvorenia voľnočasových programov pre deti bez byrokratickej prekážky (športový odborník),
• informovanosti rodičov o tom, že nový program je k dispozícii (notifikácie),
• prenájmu tréningovej zóny na X mesiacov (od trénera) a zaplatenie za program (zo strany rodiča),
• toku peňazí pre trénera i školu (výplata športový odborník, nájom pre školu),
• vyplácania financií trénerovi bez byrokratickej záťaže po skončení programu (odmeny).

C. Kapacitu:

• hodnotiť školy, tréningové zóny, tréningy, deti i rodičov (reputačné systémy)
• zvládať manažovať tisíce tréningov denne po celej SR (notifikácie, rozvrhy, evidencie)
• efektívne riadiť toky peňazí medzi rodičmi, školou a trénermi bez zdržania
• manažovať flexibilnú komunikáciu, výmenu dát, poznatkov, vedomostí
• zbierať dáta o hodnotení fyzickej zdatnosti stovák tisícov detí na SR
• a mnohé ďalšie funkcie...

Problémové otázky na záver: 

• vyrieši zdravotný problém našich detí za nás niekto iný ako my rodičia?
• má nejaké ministerstvo moc zrealizovať dlhodobé vízie a plány v záujme našich detí?
• má zmysel žiadať o pomoc štát, EÚ, ministerstvá či už v otázkach financií alebo riešení?
• má zmysel tvoriť národné programy zdravia bez zberu dát?
• dokáže niekto zaviesť zmysel a poriadok do výchovy našich detí aby boli objektívne zdravé?
• dokáže niekto tvoriť inovácie, ktoré majú zmysel a nedajú sa nikým ignorovať? (ani štátom)
• ako neskoro je už naozaj veľmi neskoro aby sme sa tým začali zaoberať?

V prípade otázok som vám k dispozícii:

• PaedDr. Vlado Zlatoš, PhD.
• +421 904 140 305
• vlado @ vladozlatos.com