Kto je Ing. Emil Burák, PhD.

Kto je pán Emil Burák ste mali možnosť dočítať sa z nášho prvého interview, ktoré si môžete prečítať TU.

Dnes pokračujeme sériou ďalších zaujímavých otázok, ktoré budú obohatením pre všetkých, ktorí chcú svoj osud nasmerovať želaným smerom. 

1 OTÁZKA: Prečo si myslíte, že len jeden z tisícky je ľudí dokáže byť naozaj usilovný?
ODPOVEĎ:
Vychádzam z tritisíc rokov starého posolstva múdreho Kráľa Šalamúna – ktoré zanechal (ešte kým sa mu darilo a čerpal prosperitu z pokory) v knihe “Kniha prísloví”. Nie každý tomuto zakódovanému odkazu a utajenej šifre dokáže rozumieť.
Tak treba vnímať aj jeho informáciu v tom, že – je veľa povolaných, ale málo vyvolených. Aj lídrom (vodcom) sa človek ťažko stáva, ak sa nenarodí s danosťami a talentom pre takéto activity. Aj vodca môže byť len jeden z tisícov.

Zaujímavé je, že v časoch doby nedostatkovej, keď boli ľudia naozaj naučení v drsnejších a ťažších a zložitejších podmienkach oveľa tvrdšie pracovať prišiel Šalamún s takouto teóriou, tézou a poznaním. V tom čase to bol najbohatší človek sveta a mal teda aj prístup k vedomostiam, takže asi vedel, čo hovorí. V dnešnej dobe konzumu a nadspotreby a prílišnej pohodlnosti a lenivosti mnohých ľudí (ktorým sa ani nesníva čo znamená v skutočnosti tvrdo pracovať), by takýto vzorec vyznel po transformácii na súčasnosť – podľa môjho názoru – oveľa tvrdšie. Napríklad nie jeden z tisícky – ale možno jeden z desať tisícov, čo poviete?

História potvrdila a neustále potvrdzuje jednoduché pravdy. Napríklad, že jeden z mála efektívnych zmyslov živote v dnešnej dobe hodnotového marazmu a hektickej rýchlosti často až zvráteného myslenia v gubernii Absurdistan – je zachovávať, uctievať a produkovať DOBRO. A tiež, že v nedostatku vždy vznikalo viac géniov a lepšie diela a viac kreativity ako v prebytku.

2 OTÁZKA: Čo znamená vedomostná spoločnosť a prečo ju potrebujeme?
ODPOVEĎ:
Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania. Preto znalosti by mali byť pomocníkom na ceste k dobru, trvale udržateľnému rozvoju a prosperite. Ambícia vybudovať vedomostnú spoločnosť je správne vytýčená méta a dobrá vízia. Ale bez činov, sú len deklarácie a slová prázdnym mlátením slamy. Už starí Rimania hovorili jednoduché: ACTA, NON VERBA! (Činy, nie slová!).

Podmienkou toho, aby expresný rýchlovlak vedomostnej spoločnosti začal naozaj fungovať je rýchlik zvaný “Kreatogénna spoločnosť” a následne “Znalostná komunita”. Slovensko je krajina bez surovinových zdrojov, len 5-miliónová dedina. Keď sa Číňanom (ktorí tvoria takmer 1 a pol milliardy obyvateľov z celej 7-miliardového obyvateľstva na planéte Zem) povie, že nás je len päť miliónov, tak sa hneď následne spytujú, že v ktorom hoteli bývame? Preto nám zostáva jediná príležitosť komplexného produktívneho rozvoja a tým je investovať do vývozu znalostí, vedomostí a vysoko technologických služieb a produktov.

Aby sme ju však mali, potrebujeme – podľa môjho názoru – najmä konať, nie len deklarovať. O ekonomike totiž vie väčšina len tárať, ale len naozaj umná menšina aj dobre rátať. Ak máme napredovať potrebujeme viac umu, mozoľov, potu, snahy, usilovnosti a kreativity. Presne v štýle algoritmu, že dôležitejšie je: Menej troviť, viacej tvoriť. Mojim odporučením je v danom smere je a priori tripartita:

1. Naučiť najmä 80 tisíc učiteľov v SR viac produkovať a myslieť kreatívne – lebo oni vychovávajú naše deti.
2. Edukovať našu mládež k tomu, aby sa namiesto márnosti konzumu a prílišného času strácania predstavivosti na internete a v počítačoch venovali ďaleko viac aktívnemu čítaniu kníh. Keď národ prestáva čítať knihy, osprostieva, lebo stráca potenciál na kvalifikovanú oponentúru a nedokáže pragmaticky čeliť informačnej zahltenosti rôznych hlúpostí, ktorými nás kŕmia médiá v snahe zarobiť (napríklad reklamné prepieranie mozgov).
3. Oživiť hodnotové riadenie v krajine. Môj recept v danom smere je jednoduchá alternative: Prečítajte si k zachovaniu pokory dve knižky: Malý princ od Exeperyho a Malý strom od Cartera. 

3 OTÁZKA: Podpora pragmatickej tvorivosti mládeže – čo, ako, kde?
ODPOVEĎ: 
Kráľovnou všetkých cností je pokora. Mnohí z nás by chodili úplne nahí, keby sa mali obliecť len do šiat utkaných z vlastnej pokory.
Dnešná mládež v SR až na vzácne výnimky stráca ambíciu niečo dokázať, nemá žiadnu pevnú vôľu, nie je pre ňu výzvou niečo dokázať, skôr vyznávajú čokoľvek k míňaniu. Namiesto odpovede typu “To môžem – dokážem to.”, je ich väčšinová odpoveď typu “To nemusím – nechce sa mi ani to skúsiť. Však načo?”
K pragmatickej tvorivosti mládeže v SR by mohli pomôcť celonárodné motivačné programy, ktoré by zdravo vyprovokovali aj mládež pracovať na sebe, rozvíjať sa, aktívne študovať a tvoriť.

Súčasne netreba zabúdať, že dnes jeden jediný učiteľ nestačí a nie je všemocný. Lepšie je oprieť sa o portfólio odskúšaných učiteľov. Tvorí ho napríklad:
1. História
2. Príroda
3. Rodina
4. Škola
5. Život (ulica)
6. Pokora
7. Internet
8. Wikipédia

4 OTÁZKA: Čo je to kreatogénna spoločnosť?
ODPOVEĎ:
Je to skôr otázka pre vedcov, lebo definícií sa vždy pri optimalizácii každého pojmu ponúka viac v nadväznosti na východiská, postoje, hodnoty, prístupy a ciele. Ja osobne si pod týmto pojmom predstavujem krajinu, kde máme čo najviac mozgového trustu, t.j. ľudí schopných tvoriť. Tragédia je napríklad na Slovensku v tom, že veľa šéfov firiem a spoločností deklaruje nedostatok kreatívcov. V skutočnosti nechce kreatívcov naozaj do zamestnania prijať najmä z nasledovných troch dôvodov: 1. Bojí sa ich ako konkurencie 2. Nechce riskovať, že ho budú ignorovať – lebo skutočným kreatívcom je vlastné, že milujú slobodu a nerešpektujú autority 3. Nevedia často, čo im vlastne dať robiť (aké úlohy), aby ich potenciál naozaj dokázali produktívne zužitkovať a rozvojovo využiť.

Kreatogénnu spoločnosť určite tvoria múdre vzory a vzorce. Nie napríklad plytké celebrity, ale najmä skutočné osobnosti (napr. www.osobnosti.sk, www.leaders.sk) Na Slovensku evidujem v súčasnosti niekoľko významných mien, borcov a preborníkov v tvorivosti. Zo staršej generácie je to napríklad Prof. Miron Zelina, ktorý napísal o kreativite u nás asi najviac múdrych a dobrých kníh. Z mladšej generácie je to napríklad Martin Bruncko, ktorý je od 2/2011 súčasným splnomocnencom Vlády pre vedomostnú spoločnosť a súčasne autorom MINERVY 2. Je to akýsi prevodový mostík k implementovaniu znalostnej spoločnosti v SR. Obsahuje viac ako dva tucty raciopodnetov k vyššej kvalite. Papier však znesie všetko, preto dôležitejšie ako teória bude prax. To znamená realita, či sa efektívne predsavzatia pretavia aj do skutočných činov.

5 OTÁZKA: Databáza talentov – mala by sa na Slovensku tvoriť, čo si o tom myslíte?
ODPOVEĎ: 
Podľa vedcov platí zatiaľ výskumná téza, že najviac 3-7 percent ľudí má šancu v organizácii alebo vo firme patriť medzi talenty. Osobne zastávam možno konzervatívno-spiatočnícky názor, že silnejšou sestrou schopnosti (talent) je vôľa. Lebo už moji dedovia ma učili, že “pevná vôľa všetko zdolá”.
Ak napríklad porovnáte v športe ľahkú atletiku a futbal, tak atletika je oveľa väčšia drina a súčasne oveľa menšia šanca pre jednotlivca patriť medzi víťazov. V kolektívnom futbale sa dá viac ulievať, získať väčšiu slávu a obdiv fanúšikov a nakoniec aj podstatne viac zarobiť. Napriek tomu sú stále ľudia, ktorí milujú ľahkú atletiku viac ako futbal.

Databáza talentov – je úžasná príležitosť, skvelá šanca a produktívny počin k napredovaniu. Ale otázka je či Slovensko vo svojom národnom kolorite a folklore primitivizmu na to už hodnotovo naozaj dozrelo. Nielen preto, že tu ešte máme len kvázi právny štát a príliš krehkú (nefungujúcu) demokraciu. Ale aj preto, že stále u väčšiny ľudí prevláda namiesto dobra zlo v podobe trikolóry: závisť, nenávisť a škodoradosť. Viete, aké smutné škaredokrásne aktuálne tri vtipy dominujú Slovensku v roku 2011?

Prvý: - Pane, požičali by ste dobrému človeku 500 euro?
- Ale čo by nie, ale kde dnes na Slovensku nájdete dobrého človeka?

Druhý: Stretnú sa dvaja známi po dlhšom čase a odvinie sa nasledovný dialog:
- Ako sa máš?
- Dobre.
- Ty sviňa!

Tretí: Dvaja kamaráti sa rozprávajú v kríze o ich práci nasledovne:
- Počul som, že vo Vašom podniku je to zlé a ide to úplne dole vodou?
- Neviem a ani ma to nezaujíma!, zaznela odpoveď.

6 OTÁZKA: Päť najdôležitejších kníh, ktoré vás ovplyvnili v myslení i konaní – spomínate si na ne?
ODPOVEĎ:
Prečítal som stovky kníh a v mojej osobnej stratégii každoročne figuruje aj bod o tom, že si predpisujem čítať ďalšie. Teraz sa napríklad vytešujem z titulu Stevena K. Scotta: Nejbohatší muž, jaký kdy žil – ktorý pojednáva o časti odkazu Kráľa Šalamúna k tajomstvu úspechu, bohatstva a šťastia. Nechcem uraziť ani jednu dobrú knihu, tým – že si na ňu práve teraz možno nespomeniem. Ak mám však zodpovedať vašu otázku pod taktovkou pokánia pred najtvrdším šéfom (je ním vlastné svedomie!), mám za to, že to boli predovšetkým motivačné knihy z krajiny Life manažment a provincie Autoriadenie. Konkrétne asi najviac nasledovné tituly:

• Napoleon Hill: Myšlením k bohatství (Pragma Praha 1990)
• Dale Carnegie: Ako sa tešiť zo života a práce (Príroda Bratislava 1997)
• Kent M. Keith: Paradoxné prikázania – Ako nájsť zmysel bytia v bláznivom svete (Ikar Bratislava 2002)
• Brian Tracy: Vytvorte si svoju vlastnú budúcnosť (Eastone Books Bratislava 2004)
• Rhonda Byrne: Tajomstvo (Ikar Bratislava 2008)

7 OTÁZKA: Vaše knihy a odporúčania – čo by ste podčiarkol?
ODPOVEĎ: 
Doteraz sa mi podarilo editovať 12 kníh a vyše 1000 odborných článkov v rôznych časopisoch doma i v zahraničí. Som ekonóm, ale posledné roky sa stále viac zaoberám aj andragogikou – t.j. vzdelávaním dospelých, kde ako lektor kumulujem rôzne autorské prednášky v kombinácii postojov kauča, tútora i mentora.

Moje dielo je dostupné na nete, printové knihy najmä na adrese: www.martinus.sk a elektronické na: www.rajknih.sk. Knihy píšem s cieľom pomôcť ľuďom, človečine, svetu k dobru. A v danom smere by som chcel čitateľom odporučiť najmä nasledovné tituly:

1. Trilógia kníh o pragmatickom životnom poradenstve – POHODOU K PROSPERITE I. – III. (2005-2007)
2. Kniha KRÍZA – ako výzva, šanca a príležitosť (2009)
3. E-book KREATIVITA TVORIVOSTI, TVORIVOSŤ KREATIVITY – ako obyčajným spôsobom vytvoriť neobyčajné dielo (2010)

Moje odporúčanie znie nasledovne: Akákoľvek robota, ktorá stojí za to, aby bola vôbec niekedy urobená, stojí za to – aby bola urobená dobre. Ak táto téza zaujíma niekoho hlbšie a chce ma pochopiť osobnejšie – doporučujem mu audionahrávku, 5-dielny sérial “Štastím proti kríze” – ktorý nájdete napríklad na portáli: www.stastnyden.tk . Je to materiál, ktorý bol vyrobený v Rádiu REGINA v roku 2010.

Ďakujem za Vaše otázky a čitateľom tohto interview želám pohodu a prosperitu.