Ľuboš Ďurdiak interview o emočnej inteligencii


Ľuboš Ďurdiak: "Vďaka emóciám je náš život farebnejší"



Hovorí sa, že emočná inteligencia vo svojej najviac vyspelej úrovni, sa u ľudí prejavuje tak, že majú schopnosť presvedčiť ľudí niečo urobiť pre ich vlastné dôvody, nie len pre svoje. Túto šokujúcu myšlienku prvý vyslovil v 90-tich rokoch minulého storočia Daniel Goleman vo svojej knihe Emočná Inteligencia. To doslova šokovalo celý biznis svet, pretože autor dokázal v knihe veľmi jasne vysvetliť, prečo IQ (inteligenčný kvocient) je pre reálny život a podnikanie omnoho menej dôležitý ako EQ - emocionálny kvocient (schopnosť dobre vychádzať s ľuďmi). Touto zručnosťou vraj disponuje každý šikovný a čestný vodca (leader). Hovorí sa, že ide o zručnosť, ktorá nás motivuje k lepším výkonom a inšpiruje každé ráno vstať skôr z postele a urobiť niečo dôležité s nadšením, hoci možno ide o veľmi náročnú úlohu.

Pre vysvetlenie pojmu emočná inteligencia sme opäť oslovili špičkového odborníka na psychológiu a psychohygienu Dr. Ľuboša Ďurdiaka, ktorého posledné interview o sebapoznávaní a duševnom zdraví si môžete prečítať TU.


1. Ako by ste definovali Vy emočnú inteligenciu a prečo je podľa vás v živote dôležitá?



V súčasnej literatúre sa pri definíciách pojem emocionálna inteligencia veľmi často stotožňuje s pojmom sociálna inteligencia, čo podľa mňa nie je správne. Tieto pojmy je potrebné diferencovať. Začínajú sa objavovať aj výskumy, ktoré poukazujú na to, že tieto dva psychologické koncepty nie sú totožné. V praxi sa však môžu navzájom dopĺňať podobne ako sa dopĺňajú aj s abstraktnou inteligenciou. Vo svojom poradenskom prístupe vnímam človeka ako celistvú osobnosť, ako kompaktný celok, kde nie je možné oddeliť jeho kariérnu dráhu od osobného, či rodinného života.

Rovnako nie je možné sa zaoberať iba s jeho psychickou stránkou pričom jeho sociálnu, fyzickú i spirituálnu stránku by sme ignorovali. Podobne je to aj s rôznymi druhmi inteligencie, ktorými človek disponuje. Pri pohľade na osobnosť človeka v prvom rade ponúkam svojim klientom spoznať kognitívnu, emocionálnu a sociálnu inteligenciu, ktoré radím medzi základné zložky osobnosti. Každá má svoj význam a vzájomne sa dopĺňajú. Emocionálna inteligencia je pre život človeka dôležitá, lebo mu pomáha vnímať, chápať a riadiť svoje emócie. Predstavuje pre neho osobnú, prirodzenú múdrosť, ktorá mu umožňuje radostne prežívať život, vyrovnávať sa s každodennými problémami, prekonávať ich a dosahovať úspech. Kognitívna inteligencia vyjadruje intelektové schopnosti, ktoré umožňujú jednotlivcovi pracovať s vedomosťami, poznatkami a informáciami, umožňuje mu chápať ich a využívať v praxi. Sociálna inteligencia je zasa schopnosť vychádzať s ľuďmi, vnímať spoločenské situácie a primerane ich interpretovať a vhodne na ne reagovať. Ide o schopnosť vytvárať harmonické medziľudské vzťahy a schopnosť riešiť prípadné konflikty. Jedna zložka bez druhej sa nezaobídu.


2. Ak je pre reálny život tak veľmi dôležitá, prečo sa podľa Vás v škole o tejto inteligencií vôbec nič neučíme?



Ako som vyššie uviedol, doteraz nie je v tejto oblasti ani pojmová ujasnenosť. Podľa pôvodnej definície amerického psychológa E.L.Thorndikea už v roku 1920 sociálna inteligencia bola chápaná ako schopnosť porozumieť iným ľuďom, vedieť ich riadiť, resp. ako rozumné konanie v ľudských vzťahoch. Koncept emocionálnej inteligencie sa začal rozvíjať až od roku 1990 a od tohto obdobia ho mnohí obsahovo spájajú so sociálnou inteligenciou. Myslím si, že aj nejednoznačný pohľad na tieto pojmy je dôkazom toho, že v súčasnosti ešte len dochádza k ich presnému ujasňovaniu a vymedzovaniu. V školách sa stále neučí veľa pre život potrebných vecí, nielen emocionálna inteligencia. Mnohí učitelia ju však prostredníctvom sebavzdelávania a svojich životných skúseností rozvíjajú a v ich správaní sa prejavuje aj na vyučovacích hodinách. Títo učitelia následne pôsobia na žiakov výchovným spôsobom ako ich vzory.

 


3. K čomu vlastne emócie potrebujeme a ako ich máme počúvať či dokonca ovládať?



Prostredníctvom emócií získavame rôzne signály, informácie od našej psychiky. Napr. niekedy nás varujú pred niečím nebezpečným, vtedy cítime strach, inokedy nám spríjemňujú život a vtedy cítime radosť. Emócie výrazným spôsobom ovplyvňujú naše vnútorné prežívanie rôznych situácií, ovplyvňujú aj naše rozhodovacie procesy a celkové správanie. S emóciami je to ako s ohňom - dokážu byť dobrým sluhom, ale zlým pánom. Preto je dôležité sa vyznať vo svojich vnútorných pocitoch, aby sme vedeli, kedy a čo v nás vyvoláva akú emóciu.

Následne by sme mali vedieť naše emócie správne usmerňovať, iba tak môžeme vďaka tzv. psychogénnemu alebo emocionálnemu preladeniu zmeniť svoju zlú náladu na dobrú, čo je súčasťou procesu psychohygieny v našom živote. Takéto emocionálne preladenie robí každý človek aj keď si to neuvedomuje. Každý si určite spomenie na situáciu, kedy začali v rádiu hrať jeho obľúbenú pesničku, alebo keď sa mu do ruky dostali fotografie z vydareného výletu, alebo keď si prečítal pár úryvkov z jeho obľúbenej knihy. Väčšine z nás sa pritom zlepší nálada vďaka emóciám, ktoré v nás tieto podnety vyvolajú. Celkovo by som mohol povedať, že vďaka emóciám je náš život "farebnejší".

 


4. Myslíte si, že emočná inteligencia má nejaký zásadný vplyv na náš osud, životný úspech a šťastie?



Áno, určite má. Od nej totiž záleží, ako sa človek dokáže vyznať vo svojich vnútorných pocitoch, ako ich prezentuje navonok, do akej miery je emóciami zmietaný. Ak človek nevie správne usmerňovať svoje emócie, nedokáže sa dlhodobo koncentrovať na nijakú činnosť a jeho schopnosť konštruktívne riešiť problémy, ktoré mu prináša život, sa tiež znižuje. Navyše, ak dovolíme, aby nás ovládli negatívne emócie, skôr či neskôr sa psychicky vyčerpáme, stratíme energiu byť aktívnym tvorcom svojho života a neraz skončíme apatickí v depresii.

Výsledkom príliš veľkého emocionálneho napätia je potom stav, kedy nás nič nebaví a nevládzeme si zabezpečovať ani svoje potreby. Mnohí určite poznajú vo svojom okolí ľudí, ktorí sa v škole učili na jednotky, alebo takých, ktorí majú veľké firmy a sú finančne zabezpečení, napriek tomu však je na nich vidieť, že si nedokážu takýto úspech vychutnať, vo svojom vnútri stále s niečím bojujú a nevedia byť spokojní, ich vnútorné prežívanie je negatívne ladené a nie sú v živote šťastní. Z tohto pohľadu je teda emocionálna inteligencia dôležitá pre životný úspech i šťastie. Otázkou ale zostáva, že čo je to životný úspech a čo predstavuje pre človeka skutočné šťastie?! Na to si musí vedieť zodpovedať každý sám.




5. Myslíte si, že aj osobné vzťahy nám slúžia ako nastavené zrkadlo, v ktorom si môžeme uvedomovať vlastnú múdrosť alebo hlúposť v emočnej inteligencii?



Medziľudské vzťahy predstavujú priestor, kde sa emocionálna inteligencia môže vhodne dopĺňať so sociálnou inteligenciou. V životoch a v správaní iných ľudí môžeme vidieť veľmi veľa príkladov a vzorov, podľa ktorých by sme sa chceli riadiť aj my. Tu nám iné osoby môžu byť nastaveným zrkadlom, kedy si môžeme uvedomiť a konfrontovať svoje konanie a životné smerovanie s iným človekom. Napr. obetavý človek v nás svojim konaním môže vyvolať veľmi príjemné pocity a možno to aj nás ovplyvní konať viac týmto smerom. Alebo sa nám na inom človeku bude prihovárať spôsob, akým sa stavia k životným prekážkam, ako ich trpezlivo a pokojne zvláda. Môžeme si pritom uvedomiť svoj spôsob zvládania podobných záťažových situácií a na základe toho sa potom rozhodnúť, či ešte máme v tomto smere rezervy, alebo nie. Nastať však môže aj iná situácia, kedy spoznáme ľudí, ktorí napr. manipulujú s inými, zavádzajú, skresľujú skutočnosti a sú pritom voči iným agresívni. Toto poznanie v nás rovnako vyvolá určité emócie, ktoré nám môžu našepkávať, že takýmito by sme nechceli byť. 




6. Čo sa môže stať, ak budeme potláčať svoje emócie a vôbec sa nepokúsime v živote rozvíjať tento druh inteligencie?



Hovoril som o emocionálnej inteligencii aj v súvislosti so schopnosťou vedieť správne usmerniť svoje emócie. Sú však ľudia, ktorí si stále myslia, že usmerňovanie emócií spočíva v ich potláčaní. Sú presvedčení, že potláčanie emócií je ten najlepší spôsob, ako si zachovať vlastnú tvár, ako pôsobiť silným dojmom. Títo ľudia však vo svojom vnútri vlastným pričinením trpia. Ich emocionálna inteligencia nie je dostatočne rozvinutá a preto nevedia, ako inak pracovať so svojimi emóciami. Často to potom najmä hrdí otcovia nevhodne prenášajú na svoje deti, ktoré učia, že chlapi neplačú a emócie dávajú najavo iba slabosi. Je to nesprávny prístup k sebe i k životu a som presvedčený, že takýto ľudia nedokážu byť v živote šťastní. 




7. Aké postupy navrhujete pre niekoho, kto by chcel svoju emočnú inteligenciu zlepšovať až k úplnej dokonalosti?



Neviem si predstaviť, čo je v tomto prípade úplná dokonalosť :-) Pre každého to bude predstavovať asi niečo iné. Pre niekoho môže byť takou dokonalosťou už aj to, keď zistí, prečo vo svojom vnútri cítil prázdnotu a ako by ju mal znova vyplniť. Nemusí ísť pritom o veľké heroické veci, môže napr. prísť na to, že pôvod jeho vnútornej prázdnoty a nespokojnosti so životom spočíval v tom, že si neuvedomoval a dostatočne neprežíval malé radosti, ktoré mu prinášal každodenný život a iba čakal, kedy mu život do cesty prinesie nejaký veľký životný úspech. Postupov by mohlo byť určite viac, ale skúsme začať práve týmto spomenutým odporúčaním - všímajme si každý deň čokoľvek pekné, čo upúta našu pozornosť. Na okamih sa pritom zastavme a vychutnajme si to, napr. spev vtákov, úsmev blízkeho alebo aj cudzieho človeka, uvedomenie si, že máme čo jesť, že máme s kým byť, že sme sa dnes ráno prekonali a vstali sme do práce atď.




8. Ak by niekto mal záujem s Vami pracovať na svojej emočnej inteligencii, aké lekcie by ste mu pripravili?



Záviselo by to od každého človeka, ktorý je jedinečný nielen svojou osobnosťou, ale aj svojim životom, životnými problémami i skúsenosťami. Najskôr by som zistil, na akej úrovni je jeho sebareflexia a adekvátne sebapoznanie. Na to by som potom nadviazal. Každý človek s priemernou úrovňou emocionálnej inteligencie by mal poznať, čo v ňom vyvoláva príjemné a čo nepríjemné pocity a emócie, mal by vedieť, ako ich zvládať, aké sú jeho silné a aké slabé stránky osobnosti. Podľa potreby by som ho naučil, ako aktívne zvládať situácie, ktoré vyvolávajú u neho emocionálne napätie, pomohol by som mu rozvinúť kladné kompenzačné aktivity, oboznámil ho s abreaktívnymi metódami, poukázal na to, ako byť čo najmenej závislý na vonkajších vplyvoch, ako sa psychicky otužovať, ako obmedzovať vnútorné emocionálne konflikty, ako zvládať svoje záporné charakterové vlastnosti, ako a kedy aplikovať emocionálne preladenie atď.



Súvisiace odkazy

• Spolupracujte s Dr. Ľubošom Ďurdiakom

• Ľuboš Ďurdiak - interview o sebapoznávaní

Kto je PaedDr. Ľuboš Ďurdiak, PhD.

Ak hľadáte znalca ľudskej duše, profesionálneho personálneho poradcu, kouča, odborníka na psychohygienu a autora zaujímavých publikácií, ste na správnom mieste. Mimoriadna schopnosť porozumieť človeku a poznať jeho povahové i charakterové vlastnosti a to nielen z osobného stretnutia, je len špička ľadovca, ktorá vás čaká pri kontakte s doktorom Ďurdiakom. Čo o ňom a jeho poradenskom prístupe napísali jeho klienti a najmä rôzni ľudia z TOP manažmentu, si môžete prečítať TU.

Viac o PaedDr. Ľubošovi Ďurdiakovi, PhD. sa dozviete z jeho webovej stránky: 
www.psychotrend.sk