Mentálne zdravie a zodpovednosť za svoj život?

Mentálne zdravie a fyzické zdravie. Existujú súvislosti?

Aj naše fyzické telo nás sprevádza po celý náš život. Ak si ho raz pokazíme, budeme musieť v zhoršenej kvalite vytrpieť celý zvyšok života. Azda len málo kto bude namietať, že niečo iné, ako osobná zodpovednosť v otázkach starostlivosti o svoje fyzické zdravie, je základný predpoklad úspechu. Áno, každý sme trochu iní. Máme rôzne druhy postáv a genetiku, ktorá si vyžaduje špecifický druh poznatkov a vysokú mieru sebapoznania. No výška sebapoznania stúpa s výškou osobnej zodpovednosti, ktorú za svoje fyzické zdravie preberám (viac študujem, budujem lepšie zvyky, viac sa hýbem, uvažujem nad celým životným štýlom). 

Tiež je pravda, že každý máme trochu inú výšku epigenetickej záťaže (sme výsledkom 4 predchádzajúcich generácií). Je to však opäť na nás, aby sme na ceste životom o svoje fyzické zdravie neprišli a vždy sa snažili o najlepšiu možnú verziu seba samého a neskončili ako Pottengerové mačky. 

Tu sa nik nečuduje, ani nenamieta, že zodpovednosť a fyzické zdravie spolu súvisia. Snažíš sa, robíš správne rozhodnutia, študuješ, preberáš zodpovednosť, máš výsledky, naberáš skúsenosti, cítiš sa výborne, môžeš naplno rozvíjať svoj potenciál. Napokon fyzické zdravie je jedným z predpokladom (a nosným pilierom) pre mentálne / duševné zdravie. Alebo je to naopak?

Pilierov, na ktorých fyzické zdravie ľudského tela stojí, je hneď viacero (pohyb, strava, zvyky, iné) a každému je to jasné. Podľa toho, ako daná osoba na škále od 1-10 tieto oblasti zvláda, má aj primerané výsledky. Na niečo kašleš? Nemá to pre teba prioritu? Zabúdaš na svoje telo? Máš smolu. (Ne)výsledky v starostlivosti sa prejavujú rôznym spôsobom, napríklad výškou percenta telesného tuku, kvalitou imunity, zdravotným stavom jednotlivých orgánov, objemom energie za deň, schopnosťou koncentrovať sa a tak ďalej. Tieto všetky oblasti sa podpíšu na celkovom zdravotnom stave človeka a každý tomu rozumie. Prečo by mentálne a duševné zdravie malo fungovať inak? 

Mediálne “problémy” kvôli príspevku o mentálnom zdraví a zodpovednosti

Koncom januára 2021 som zverejnil na instagrame tento príspevok, na ktorý sa spustila priam obrovská lavína sťažností, hnevu a miestami aj veľmi urážlivých reakcií (nie však od mojich študentov). Jeho pôvodné znenie bolo napísané zjednodušene, no ten, kto chcel, jeho podstatu pochopil. Kto chcel, súhlasil, kto nechcel, mal na výber. V tom čase som ešte necitoval aj zdroj týchto poznatkov, neskôr som ho doplnil v ďalšom videu pre tých, ktorí potrebovali vedieť viac. Napriek tomu bolo veľa ľudí pobúrených a takmer nik už nevenoval pozornosť zdrojom týchto poznatkov:

• Maďarský psychiater a psychoanalytik Thomas Stephen Szasz
• a jeho citovaná kniha: The Myth of Mental Illness 
• alebo web stránka

Môj text bol venovaný zdravým ľuďom na podobnom logickom princípe, ako v súvislosti so starostlivosťou o fyzické zdravie. Zdravý človek, ktorý by mal byť objektívne mentálne / duševne zdravý (nemá genetické vrodené poruchy tela či mozgu), si môže udržiavať zdravia iba tak, že neustále preberá viac osobnej zodpovednosti za svoj život (v rôznych dôležitých oblastiach). Preto najviac spornou pasážou bolo tvrdenie, v ktorom som citoval kritický postoj psychiatra Thomasa Szasza z knihy Myth od Mental Illness: 

Fyzické choroby majú ROZMANITÉ príčiny vzniku. Spôsobujú ich rôzne baktérie, vírusy a iné okolnosti. MENTÁLNE choroby majú podľa neho vraj iba JEDEN pôvod: stav väčšej či menšej NEZODPOVEDNOSTI a potláčania REALITY. Vraj každý z nás je mentálne ZDRAVÝ iba do takej miery, do akej dokáže prevziať zodpovednosť za svoj život. 

Do tohto výroku sa pustili rôzni aktivisti, po ktorých to následne preberali ďalšie a ďalšie záujmové komunity ľudí, väčší či menší novodobí “influenceri” a dokonca aj jedno médium (v čase písania tohto článku). V okruhu komunity ľudí na ktorých pôsobím, takéto stanovisko nebolo nijako prekvapivé ani urážlivé. Ak s ním aj úplne na 100% nesúhlasili, neprišlo im to nijak zvláštne. Naopak vďaka “medvedej” službe aktivistov sa môj výrok dostal pred oči ľudí, ktorí neboli v takejto podobe pripravení ho prijať a pochopiť. Bolo to pre nich príliš tvrdé. Je to tak, ako obéznemu človeku natvrdo a do očí povedať, že si za to môže sám. To, že sa to deje v televíznych reláciách úplne bežne a často aj barbarským spôsobom, už nikoho netrápi až tak. Domnievam sa, že väčšina ľudí tak či tak tuší, že skôr či neskôr sa musia postaviť svojim strachom, bolestiam a vnútorným tenziám tvárou v tvár, aby svoje problémy (napríklad depresie) vyriešili alebo aspoň zmiernili. Stále si myslíte, že osobná zodpovednosť pre zdravého človeka v otázkach mentálneho zdravia nemá svoje miesto?

Prečo mentálne zdravie v súvislosťou so zodpovednosťou nebude pre každého?

Táto oblasť má mnoho abstrakcie, každý pod pojmom mentálne zdravie alebo depresia rozumie trochu niečo iné. Preto nečakám, že so mnou budú všetci súhlasiť a domnievam sa, že oblasť duševného zdravia má veľa špecifík, ktorým intelektuálne nerozumiem. Rozumiem mu však 100% na úrovni vlastného sebapoznania, vlastných presvedčení, hodnotových rámcov a vlastných výsledkov. V mojej tvorbe sa venujem témam emócií, vedomia, ženskosti či mužnosti. 

Práve preto, že aj týmto témam rád venujem pozornosť, som sa pokúsil vytvoriť myšlienkovú mapu (graf). V nej vyjadrujem spôsob, ako nad témou duševného a mentálneho zdravia uvažujem v súvislostiach s osobnou zodpovednosťou. Tiež definujem piliere, na ktorých si myslím, že duševné zdravie by malo stáť. Možno niekto bude mať dobré návrhy na zlepšenie tejto schémy:

Zároveň aj plne chápem, že moje vyjadrenia, cez ktoré poukazujem na moje subjektívne videnie fungovania sveta, či moje postoje k slobode, sú v rozpore s existenčnými záujmami mojich kritikov. Za kritikov nepovažujem ľudí, ktorí sami za seba vyjadrovali názor. Je normálne s niečím nesúhlasiť a povedať si, že “ja to vnímam inak”. Za kritikov považujem média a politických aktivistov, ktorí sa na téme (resp. na mne) zviezli a doslova parazitovali na tom. Na túto záležitosť mi poskytol pohľad aj jeden z mojich mentorov Dr. Ivan Mačura. Spolu s ním som ešte v roku 2013 spracoval inšpiratívny článok na tému Ako byť zodpovedný za svoj život. Na politických aktivistov mi napísal takúto definíciu:

Takzvaní politickí aktivisti sú ľudia, ktorí by určite v živote niečo dokázali, keby niečo vedeli. Lenže nič nevedia a tak sa celý život realizujú, zviditeľňujú a žijú z toho, že útočia na iných, ktorí niečo vedia a niečo v živote dokázali. Vymýšľajú, vytvárajú a objavujú skupiny v spoločnosti, ktorých práva treba chrániť. Žijú z toho, že chránia skupiny, ktoré nechcú ani nepotrebujú ich tzv. ochranu. Sú to paraziti na životoch a práci tých ľudí, ktorí niečo v živote vytvorili… 

Podcast venovaný mentálnemu zdraviu s Filipom Kubišom

Tejto témy sa chytil aj môj dlhoročný kamarát Filip Kubiš, s ktorým sme pôvodne chceli diskutovať o rôznych oblastiach. Jeho však téma natoľko bavila, že sme mentálnemu zdraviu a mediálnym súvislostiam venovali celý video podcast. Tejto jeho podcast nájdete aj na Spotify, Apple či Google podcast platformách. 

Rozhovor si môžete vypočuť aj v mojom podcaste. Diskutujeme o širších súvislostiach, čo sa presne udialo v médiách, ale aj to, kde som urobil chybu v komunikácii a ako som ju napravil. Dozviete sa moje postoje o tom, ako zodpovednosť súvisí nielen s mentálnym zdravím, ale aj osobnou mocou meniť svoj život k lepšiemu podľa vlastných predstáv.

Mentálnemu a duševnému zdraviu sa budem venovať častejšie. Nie preto, aby som niekoho urazil, ale preto, že dnešná doba (snowflake generácia + korona) si to vyžaduje viac, ako kedykoľvek predtým. Pevné mentálne a duševné zdravie prajem všetkým.

Photo by Hello I'm Nik and Stephanie Krist on Unsplash