Michal Meško interview

Michal Meško, interview o práci, zdraví a kníhkupectve Martinus

Spoluzakladateľ časopisu Gymlet, spoluzakladateľ webu referaty.sk a dnes spolumajiteľ najväčšieho klasického i internetového kníhkupectva Martinus. To sú informácie, ktoré sa o Michalovi Meškovi môžete dozvedieť z článkov po celom internete. Ako však pôsobí tento mladý a úspešný podnikateľ osobne? 

Na to vám vieme odpovedať v našom článku. Najlepšie to pochopíte, ak sa pozrite na obrázok dvoch zajacov, z ktorých jeden sa naparuje svojim image a tým, čo už "dosiahol a má", zatiaľ čo ten druhý je skromne ticho a hovoria za neho predovšetkým činy. Asi takto nejako skromne pôsobí Michal, ktorého sme mali možnosť vyspovedať.Podľa nás Michal predstavuje skvelý prototyp mladého človeka, ktorý sa našiel v tom čo ho baví, objavil v sebe hodnotu a rozvíjal ju už v čase, kedy jeho kamaráti hrali radšej počítačové hry. Preto jeho úspech nie je otázkou náhodného šťastia alebo kontaktov, ale jednoducho vytrvalej a vydretej práce. Ako si Michal vytvoril svoj úspech a prečo naša krajina potrebuje viac takýchto skromných "zajacov", sa dozviete z nasledovného interview. 

1. Michal ďakujeme ti že si si našiel na naše interview čas, veľmi si to ceníme. Prezraď nám prosím na úvod v skratke niečo o sebe. Tiež prosím spomeň kľúčové body zlomu v tvojom živote, ktoré nie len že formovali tvoju osobnosť ale aj pracovnú kariéru. Ktoré udalosti by si rád vyzdvihol?

Narodil som sa a vyrástol v malebnej turčianskej záhradke, v Martine.  Moji rodičia sú obaja lekári, ocino je naviac profesorom na Jesseniovej lekárskej fakulte UK. Ukázalo sa, že toto bol dosť dôležitý prvok v tom, kam som sa postupne posúval. Jednak pravdepodobne vďaka tomu, že rodičia sú lekári, ja lekárom nie som (ich odhováracia práca bola vytrvalá a úspešná). Zároveň som sa však mal možnosť už v malom veku dostať na fakulte k počítačom. Dodnes si pamätám, ako som chodil k ocovi do roboty a trávil tam dlhé hodiny za počítačom a kreslil si autíčka, domčeky… doma sme klasický počítač mali až neskôr, takže tam som len pripájal ešte páskový Sharp MZ-800 k televízoru, hral sa jednoduché hry a špáral sa v BASICu. O pár rokov neskôr som sa prvýkrát zoznámil s internetom – mal som asi 10 rokov a oco mal ísť na 3 mesiace do USA. Naučil ma teda pracovať s e-mailom a webom, a od toho momentu ma internet absolútne uchvátil a pohltil. Dokázal som presurfovať nekonečné hodiny – weby, IRC, ICQ, mailové skupiny… postupne som však mal chuť tie weby nielen čítať, ale aj robiť. Pár mesiacov predtým sme so spolužiakmi ako štvrtáci na základnej založili školský časopis, tak som mu začal robiť webovú stránku.

Ten časopis bola úžasná škola – naučil ma vytrvať aj keď veci nejdú, teda keď aj po pár rokoch práce sme mali stále iba pár desiatok čitateľov a pre väčšinu spolužiakov sme boli skôr na smiech. Potom sa to ale zlomilo a napokon sme mali krásny hrubý časopis s farebnou obálkou a skvelými článkami, ktorý niekoľkokrát vyhral súťaž o najlepší študentský časopis na Slovensku.

Ďalší dôležitý zlom nastal, keď sa mi na osemročnom gympli nechcelo čítať povinnú literatúru. Niežeby som nemal rád knihy – čítal som pomerne veľa – ale nechcelo sa mi čítať niektoré veci, ktoré boli predpísané a zároveň som bol lenivý z nich robiť čitateľský denník. A tak sme s kamarátom založili webovú stránku referaty.sk. Na nej som sa naučil programovať a zažíval opäť ten skvelý pocit z tvorby a radosť z toho, keď som videl, ako spolužiaci využívali niečo, čo som pomáhal tvoriť aj ja. Vďaka referaty.sk som sa dostal aj k bratom Santusovcom, ku ktorým som sa pridal a spolu sme začali robiť internetové kníhkupectvo Martinus.sk. To bolo okolo roku 2000…

2. Mal si na svojej ceste životom aj nejaké osobnostné vzory (mentorov)? Možno nie len z kníh, ale aj ozajstné osobnosti, ktoré na teba pozitívne vplývali. Kto títo ľudia boli a čo ťa v živote naučili?

Určite nimi boli a sú moji rodičia. Obaja tvrdo pracujú v oblasti, ktorá je na Slovensku dlhodobo slabo oceňovaná a najmä úboho doceňovaná. Nedajú sa vypichnúť konkrétne veci, ktoré ma naučili, pretože ma ako človeka naučili asi najviac zo všetkého, čo viem. Veľmi dôležitými ľuďmi boli aj Jožo a Miro Santusovci. Obaja mi vštepovali význam zákazníka a snahu urobiť preňho všetko. Dodnes si pamätám, ako mi Miro vždy prízvukoval, že všetko na webe musíme robiť aj “pre svokru” – myslel tým, že aj keby k počítaču posadil svokru, ktorá s ním nikdy nerobila, vedela by u nás nakupovať. Potom samozrejme mnohí učitelia. V neposlednom rade ale aj priatelia a skvelí ľudia, ktorých mám okolo seba v Martinuse. Na každom z nich si vážim určitú vec a často sú mi inšpiráciou.

3. Keď sme už pri tvojej práci tak ťa musíme pochváliť za zákaznícky servis pri kúpe kníh v online kníhkupectve Martinus. Pokiaľ viem je to predovšetkým tvoja práca a myslím si, že v mnohých smeroch si sa inšpiroval od ľudí z Amazon.com. Mňa zaujíma, prečo si sa rozhodol takto výnimočne zdokonaliť zákaznícky servis pri online nákupoch tu u nás na Slovensku? Prečo si mal pocit že je to dôležité?

Ďakujeme. Amazonom sme sa inšpirovali najmä v úvodných rokoch a najmä v oblastiach, o ktorých sme nevedeli absolútne nič – teda o tom, ako má vyzerať e-shop. Zákaznícky servis je niečo, čo sa od začiatku snažíme robiť tak, ako to cítime. Nie z nejakých príručiek, to sa nedalo odkukať z Amazonu. Srdcom i dušou sme boli od začiatku kníhkupci a obchodníci, a v tomto boli Santusovci vždy úžasní. Od nich sa to asi postupne lepilo aj na mňa, ale najmä na ostatných ľudí vo firme. Preto dnes ten zákaznícky servis nie je moja práca. Je to práca všetkých ľudí, ktorí denne odpovedajú na maily, zdvíhajú telefóny, vítajú zákazníkov v kníhkupectvách, odpovedajú im na Facebooku, balia ich knižky… všetko je zákaznícky servis.

No zároveň musím povedať, že my to nevnímame ako niečo brutálne výnimočné. Stále tam vidíme veľa chýb a snažíme sa zlepšovať. Paradoxne je to podľa mňa smutné – že niektoré základné veci, ktoré robíme, sú na Slovensku považované za výnimočné, pričom by podľa mňa mali byť úplne štandardné a normálne. Keď počujem, že nás niekto chváli za to, že sa na neho v kníhkupectve usmejeme alebo mu dobre poradíme, samozrejme som rád, že je zákazník spokojný, na druhú stranu – nemalo by to tak byť úplne bežné?

Zákaznícky servis nie je o jednom oddelení vo firme, to je o samotnej podstate toho, prečo podnikáte. My podnikáme preto, že chceme našim zákazníkom naozaj prinášať radosť a hodnotu. A niektorí to vnímajú ako zákaznícky servis.

4. Ak by si mal definovať ktoré kľúčové momenty pri online nákupnom procese považuješ za najdôležitejšie, ktoré by si vyzdvihol? Pýtam sa preto, pretože kľúčom k úspešnému podnikaniu sú spokojní zákazníci, nie len zisk. Na čo by sa mali zamerať ľudia, ktorí obsluhujú v online prostredí svojich zákazníkov? Ako sa podľa teba dá vytvoriť dojem excelentného zákazníckeho servisu? 

To neviem, nemám príručku. Môžem sa len pokúsiť vysvetliť, ako sa to snažíme robiť my, ale nemyslím si, že poviem čokoľvek nové. Každý, kto podniká alebo aj pracuje – je jedno či online alebo offline – by si mal uvedomiť prečo to v prvom rade robí. Primárnou motiváciou by nemal byť zisk, ale vytvoriť nejakú hodnotu, urobiť niečo pre zákazníka, čo mu zlepší život. Zisk je samozrejme dôležitý, ale nie prvoradý, ako to niekedy učia príručky. Pristupujte k zákazníkovi ako k človeku, správajte sa slušne, férovo, odovzdajte mu kúsok svojho nadšenia pre to, čo robíte a ono to príde samé.

5. I napriek tomu, že si sa svojim úžasným zákazníckym servisom dostal tak veľmi ďaleko verím, že máš plány do blízkej i ďalekej budúcnosti. Prezradíš nám na čom teraz najviac pracuješ a kam smeruješ svoje podnikateľské úsilie? Na čo sa zákazníci kamenného i internetového kníhkupectva môžu tešiť v najbližšom období? 

Momentálne makáme na ďalších kníhkupectvách pre našich zákazníkov – ešte pred týmito Vianocami konečne zavítame aj na východ, do Košíc. V budúcich rokoch máme v pláne ešte niekoľko ďalších miest. Snažíme sa posúvať aj náš nový koncept “kníhkaviarní” a pozrieť sa tak na predaj kníh a kávy trochu inak. Pripraviť sa na to, že o 5 rokov sa knihy budú predávať inak.

Takisto rozvíjame e-knihy, ktoré síce ešte stále nie sú mainstream, ale je to veľmi dynamický segment a veľmi rád som pri tom.

Ale nie je to len o budovaní nových vecí. Aj na pozadí existujúcich vidíme stále veľký priestor na zlepšenie. Za posledný rok sme náš tím výrazne posilnili vo viacerých oblastiach. Na našom webe a informačnom systéme makáme hádam najviac za posledných 5-7 rokov. Stále sa snažíme rozmýšľať ako zlepšiť naše kníhkupectvá. A tiež máme pár nápadov na úplne nové veci, ktoré by sme radi rozbehli a uvidíme, ako sa nám to podarí.

6. Počul som že nosíš stovky nápadov zapísaných v telefóne o tom, ako zlepšovať chod celej firmy od predaja až po zamestnancov. Čo najčastejšie sleduješ a čo sa pokúšaš neustále vylepšovať? Aký máš ty sám systém práce, ktorý ti umožňuje zvládať také vysoké pracovné tempo?

Ja som chorobný detailista a perfekcionista, ale silnou sebakontrolou sa mi niekedy podarí ovládnuť. Ale inak rozdávam “dobre mienené rady na zlepšenie”, ako to hovorí moja super svokra, na všetky strany. Ak je to niečo, čomu sa rozumiem, snažím sa dať môj pohľad ako to ešte zlepšiť. Ak tomu nerozumiem, pozriem sa na to ako zákazník. Niektoré veci nepoviem hneď, ale zapíšem si ich do toho môjho zoznamu v mobile, kde sa k nim môžem o pár dní alebo mesiacov vrátiť. Nepodarí sa nám vyriešiť všetko, a asi tým leziem kolegom na nervy, ale ja verím, že toto je tá správna cesta. Ak niečo robíme dobre, nech si to všímajú zákazníci a chvália nás, to samozrejme dobre padne. Ale zároveň len dúfajme, že tie veci, v ktorých by sme sa mohli zlepšiť, objavíme skôr ako oni. Takže asi navždy budem skôr ten, ktorý bude hlavne snoriť, kde sa zlepšiť, ako ten, čo bude chodiť a naokolo chváliť veci, ktoré robíme super. Ale odkazujem mojim Martinusákom, že sa naozaj snažím na sebe pracovať aj v tom druhom! 

7. Michal ty chodíš prednášať mladým ľuďom do škôl a sám skoro stovke (najmä) mladým ľuďom podpisuješ výplatné pásky. Aké nedostatky vidíš v správaní svojich rovesníkov (mladých ľudí) ktorých stretávaš alebo s nimi pracuješ? Čo podľa teba chýba mladým ľuďom aby sa pozdvihli zo šedého davu priemernosti a dokázali so svojim životom naložiť podľa vlastných predstáv?

Asi mi najviac chýba chuť niečo robiť. Buď ani nemajú predstavu, čo by so svojím životom chceli urobiť a potom budú vždy nespokojní, alebo aj by chceli niečo dosiahnuť alebo rýchlo niečo mať, ale nie sú pre to ochotní pohnúť prstom. Čakajú, že to príde samé, že to niekto za nich vyrieši, nechce sa im, alebo sa boja, že na to nemajú alebo zlyhajú. Blbosti. Jasné, že keď máte na niečo talent, tak to pomôže. Ale ani vtedy sa to neudeje samé.

Druhý problém, ktorý potom vidím je, že by chceli mať viac, a aj sa snažia na tom makať, ale najradšej by to všetko mali teraz a hneď. To je na jednej strane super a ak tvrdo na sebe makajú, tak sa tam dostanú, to je prístup, ktorý vie krásne drajvovať dopredu. Lenže chýba im trochu trpezlivosti a pokory. Vytočí ma, ak absolvent z výšky príde na pohovor a prvé, čo ho zaujíma je ponúkaný plat. Keď sa ho spýtate, čo vie, čo robil počas strednej alebo počas výšky a aké má už skúsenosti, tak vám nedokáže povedať súvislú vetu. Potom prídu ľudia, ktorí majú predstavu o tom, čo by chceli robiť, v čom sa ešte musia zlepšiť a veria, že sa budú môcť vypracovať. A vymenujú vám X príkladov, ako na tom už dlhé roky robia. Takýchto ľudí mám veľmi rád a vážim si ich. Som presvedčený, že to dotiahnu všetci ďalej ako tí z prvého príkladu.

8. Máš pocit že existuje nejaká univerzálna životná cesta alebo kroky, ktoré keď budú ľudia nasledovať, tak v sebe objavia hodnotu a vytvoria si pevné základy pre úspech v budúcnosti? Ak áno, na čo by sa mali mladí ľudia zameriavať, aby sa mohli stať úspešní prostredníctvom užitočnej služby pre svoje okolie?

Podľa mňa univerzálna cesta je – cesta. Už len to, že človek nestojí na mieste, ho niekam posúva. Keď má človek naviac aj predstavu, kam by sa chcel dostať, je to ideálne. Ale úprimne, ani ja som nemal na gympli predstavu, že raz by som chcel robiť kníhkupca… myslel som si, že budem lekár, potom že novinár, potom že programátor… veci sa menili, ale menili sa podľa toho, čo som práve robil, čo som skúšal, čo som sa učil. Takže no stress, ak budete robiť 8 rokov šéfredaktora školského časopisu, ale nakoniec z vás bude niečo úplne iné.

9. Poďme na chvíľu k témam zdravia a životosprávy. Ty si mi pri osobnom stretnutí prezradil, že od istého času chodíš rád behávať. Prezradil si mi, že kedysi si vôbec nemal žiaden vzťah k športu a mal si radšej limonády a sladkosti. Vraj ťa ale nakopla vonkajšia motivácia, ktorá neskôr prerástla vo vnútornú motiváciu. Ako dlho sa vlastne venuješ behu, čo si sa o sebe vďaka behu naučil a čo spôsobilo túto pozitívnu zmenu? 

V týchto dňoch to bude 7 rokov, odkedy mi bratranec z USA doniesol Nike+ čip do iPodu. Tam niekde začala moja cesta k behaniu, ktoré som dovtedy neznášal – vždy, keď sa v škole mala bežať 12-minútovka, našiel som si nejakú výhovorku. Fascinovalo ma ale ísť si zabehať, “pretrpieť to”, a potom sa vytešovať z grafov, ktoré sa mi v počítači kreslili. Nikdy som ale nedokázal vytrvať viac ako pár behov, maximálne mesiac-dva. Potom som tomu po pol roku – roku dal ďalší pokus a zase… až sa mi konečne niekedy minulý rok podarilo začať behať “nadobro” a už vyše roka behám pravidelne, zvyčajne 3-5 behov týždenne. Teraz je tá motivácia už aj inde, vidím, ako sa zlepšujem, ako mi to pomáha zdravotne, vo vytrvalosti (nielen fyzickej, ale aj psychickej) a chytil som už aj bežeckú závislosť. Ale stále bez hodiniek nevybehnem a po behu si vychutnávam tie grafy.

10. Nedávno sme vydali článok o tom prečo si budovať vlastnú knižnicu a spomínali sme tam aj tvoje kníhkupectvo. Aký je tvoj vzťah ku knihám? Čo najradšej čítaš, akých máš rád autorov a ako ti knihy zmenili život? 

Čítanie milujem odmalička – vždy si robím srandu, že ma rodičia mali dnes, tak asi skrachujeme, lebo som musel mať doma všetky encyklopédie, ktoré vyšli. Som “komerčný” čitateľ a čítam najmä pre relax, takže medzi mojich top aktuálne patria Jo Nesbo, Dominik Dán, ale prečítam si aj všehochuť, bez ohľadu na to či je to “ľahšia” alebo “ťažšia” kniha – ale nemám rád depresívne príbehy. No a pri tých “ťažších” knihách je to žiaľ často práve o nich.

Potom veľmi rád čítam rôzne biznis knihy – biografie a populárno-vedecké veci. Ale musím povedať, že čítam stále menej, ako by som si želal.

11. Mohol by si menovať 5 najdôležitejších kníh, ktoré najviac ovplyvnili tvoj život po pracovnej stránke a ďalších 5 kníh ktoré zanechali najhlbší dopad na teba po osobnostnej stránke?

Asi neviem odlíšiť “pracovné” a “osobnostné”, podľa mňa je to silno previazané. V práci ste podľa mňa v konečnom dôsledku stále tým istým človekom ako doma. Takže biografia Steva Jobsa, Jacka Welcha, Onward od Howarda Schultza (CEO Starbucksu) a na čele tejto štvorice by bolo Delivering Happiness od Tonyho Hsieha (CEO Zapposu). Každá z tých kníh mi dala niečo aj po odbornej, ale aj osobnej stránke. Každá dobre zapadla do doby, keď som ich čítal a dokázali ma podržať alebo posunúť dopredu.

Z tých populárno-vedeckých sa mi veľmi páčil Switch od Heathovcov, Rework od Jasona Frieda a Sloboda v práci. Aktuálne čítam Myšlení rychlé a pomalé od Kahnemana.

Z beletrie je mojou srdcovkou Harry Potter. Vyrastal som totiž popri ňom, nielen osobne, ale aj pracovne. Keď sa na to pozriem teraz spätne a spomeniem si ako sme jednotlivé diely predávali postupom rokov, je zaujímavé si uvedomiť, ako sa každým novým dielom posúval a rástol aj Martinus.

Michal veľmi pekne ti ďakujeme za tvoj čas a interview. Veríme, že mnohým našim mladým čitateľom si pomohol urobiť si obraz o tom, akú cenu je potrebné v živote zaplatiť za budovanie si vlastného vnútorného i vonkajšieho bohatstva. Nech sa ti darí aj naďalej. 

Súvisiace odkazy:

• Michal Meško profil PDF

• Inovácia je základom prežitia

• Michal Truban Interview

• Brian Tracy - interview

   

Foto: Michal Meško archív