Rozhodujme o našej krajine spoločne

Ako moderným spôsobom riadiť našu neprebudenú krajinu

Predstavte si situáciu, kedy by sme spoločne dokázali moderne riadiť našu krajinu. Nerozhodovali by len vyvolení politici, ale my všetci, spoločne. Dokonca by existovalo miesto, kde podľa určitých pravidiel by každý z nás mohol navrhnúť konkrétne riešenia a získať tak šancu, že práve jeho návrhy budú zvolené hlasom väčšiny. Každý, kto sa domnieva že pozná riešenia a nemusí mať z tejto oblasti ani diplomy, prax, či dlhoročné skúsenosti. Či práve jeho návrh získa priazeň väčšiny, o tom rozhodujú voliči. V tomto modeli nerozhoduje ani vek, ale znalosti a kvalita riešenia. Tento model sa volá občianska demokracia a jej autorom je pán Ján Janso. Čo by sme týmto prístupom získali a kam by to posunulo našu krajinu? Čítajte nasledovné interview.

1. Pán Janso, mnohí veria, že zastupiteľská demokracia, tak ako ju poznáme,  je tou najlepšou formou vlády. Vy ste však iného názoru. Priblížte, prosím našim čitateľom, ako u nás funguje rozhodovací systém a aké sú jeho základné nedostatky?

Zastupiteľská demokracia existuje v moderných dejinách čosi vyše 200 rokov. Všetko to začalo Veľkou francúzskou revolúciou a prvou americkou ústavou na konci 18. storočia. Bol to na tú dobu veľký pokrok! Moc v štáte sa prestala odvodzovať od Boha a od najvyššieho šľachtica, ktorým bol spravidla kráľ, ale od jeho poddaných, ktorí prestali byť vďaka občianskym revolúciám jeho poddanými a mohli po prvý krát slobodne voliť svojich zástupcov. Tieto prvé novoveké demokracie pravdaže ešte nemali súčasnú podobu (napríklad ženy vtedy nemohli voliť), ale predsa len, ako išiel čas, umožňovali vstupovať do rozhodovacích procesov čoraz väčšiemu počtu ľudí.

Zastupiteľská demokracia je založená na tom, že raz za čas si zvolíme zástupcov a tí spravujú za nás NÁŠ štát. Lenže ako sa stáva moderná spoločnosť zložitejšou a zložitejšou ukazuje sa čoraz viac a viac, že takejto forme spravovania a vládnutia dochádza dych. Keď bola spoločnosť ešte pomerne jednoduchá stačili na jej riadenie zástupcovia, dnes však vzniká potreba rozšíriť možnosti „menežovania“ spoločnosti a štátu na všetkých občanov. Málokto si uvedomuje, že štát je tu pre nás a nie my preňho a že naši zástupcovia nie sú našimi „pánmi“ ale IBA správcami našich spoločných vecí a majetku, ktorých si sami volíme. Bežná psychológia ľudí je však taká, že prisudzuje politikom a „úradníkom“ väčšiu moc ako v skutočnosti majú a tí sa potom podľa toho aj správajú.

Základným nedostatkom súčasného zastupiteľského systému je, že NEVYUŽÍVA potenciál CELEJ spoločnosti na jej riadenie ale iba jej časti. Sú ňou politické skupiny a nimi platení experti so záujmovými skupinami v pozadí. A čo ostatní? Kde sú nestraníci a ľudia, ktorí stoja mimo týchto skupín?

Hlavným nebezpečenstvom takto zúženej demokracie je, že sa nielenže nevyužíva celý know-how potenciál spoločnosti, ale vzniká aj ťažko kontrolovateľný priestor pre korupciu. A tá je všade, ako dôsledok toho, že moc politikov a záujmov skupín nie je dostatočne kontrolovaná samotnými občanmi, ktorými sme my sami! Máme však dostatočné nástroje pre takúto kontrolu? Plne rozvinutá občianska demokracia takéto nástroje poskytuje a zmenšuje problémy spojené s korupciou a s nefunkčnosťou štátu na minimum.

2. Navrhujete alternatívu k zastupiteľskej demokracii, ktorú nazývate občianska demokracia. O čo v nej ide a kde všade by sa dala aplikovať?

Predstavte si situáciu v ktorej by o tom, čo je v záujme zdravého vývoja človeka a celku spoločnosti nemohli rozhodovať politické strany a politici bez PRIAMEHO súhlasu nás občanov. Občianska demokracia ponúka celo-spoločenskú on-line platformu, v ktorej by mal každý občan SR Ústavou zaručenú možnosť hlasovať za také odborné riešenia akýchkoľvek spoločenských problémov, ktoré považuje za najlepšie. Tieto riešenia by mohol predkladať  vo verejnom konkurze ktokoľvek bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom nejakej strany alebo hnutia, a ak by takéto riešenie získalo dostatočný počet hlasov v priamom hlasovaní občanov, bolo by záväzné aj pre politikov a politické strany. Ak by nastala takáto situácia potom by zástupcovia, nech už reprezentujú kohokoľvek, stratili svoj monopol na moc. Museli by sa uchádzať o hlasy voličov v konkurencii s občianskymi riešeniami, ktoré by mali rovnaké možnosti osloviť občana ako tie stranícke. Povedané v skratke, občianska demokracia umožňuje, ba priam vyžaduje, aby mohla do rozhodovacích procesov týkajúcich sa spoločnosti vstupovať on-line CELÁ laická AJ odborná verejnosť ako rovnocenný partner politických strán a hnutí.

Riešenia na neduhy zastupiteľskej demokracie ponúkajú aj zástancovia priamej demokracie. Je to tá forma demokracie, v ktorej si volíme človeka do funkcie v priamom hlasovaní (príkladom je u nás voľba prezidenta), alebo volíme vhodné riešenie prostredníctvom referenda. Možnosť priamej voľby je u nás garantovaná Ústavou SR, no jej možnosti sú za súčasných podmienok veľmi obmedzené.

Dovoľte mi, aby som Vám ukázal rozdiel medzi občianskou demokraciou a bežne chápanou priamou demokraciou na príklade posledného referenda o rodine. Tento rozdiel vám priblížim v podobe otázok, na ktoré si aj sami dokážete dať odpoveď.

Prebehla o otázkach referenda seriózna celo-spoločenská diskusia zástancov tradičnej a netradičnej rodiny v ktorej sme mali možnosť vypočuť si AJ odborné stanoviská či názory „na vec“ a to z viacerých strán? Videli ste, žeby sa zástancovia tradičnej rodiny a ich odporcovia navzájom počúvali a diskutovali s cieľom nájsť spoločné riešenia? Alebo iba bojovali?

Priama demokracia tak ako ju bežne na Slovensku poznáte je síce priamou voľbou, ktorá môže obísť politikov a rozširuje možnosti nás občanov voliť si podľa seba, no neposkytuje nám odbornú rozpravu z viacerých uhlov pohľadu, aby sme sa mohli lepšie zorientovať, ani nevytvára dostatočný priestor na hľadanie spoločných riešení. Príkladom je aj posledné referendum: Ako sa v ňom zohľadňovali záujmy druhej strany? Takéto výsledky priameho hlasovania sú temer vždy problematické: Jeden problém riešia a druhý vytvárajú.

Rozhodovanie podľa modelu občianskej demokracie s odbornosťou a hľadaním vzájomne prijateľných riešení automaticky počíta. Nejde totiž v prvom rade o to “kto preciká koho“, kto vyhrá a kto bude porazený, ale o to, aby sa problémy riešili spoločne v súlade so základnými právami človeka a aby takéto riešenia neboli zbytočne blokované jednou alebo druhou stranou tak, ako to často vidíme aj v parlamente.

Občianska demokracia má univerzálne použitie. Môže sa uplatniť na úrovni riadenia celého štátu (prezident, vláda, parlament, súdy...), ale aj na úrovni samospráv, vo vnútri spoločenstiev či organizácii. Niet oblasti vo verejnom priestore, v ktorej by nebolo takéto rozhodovanie použiteľné počnúc ekológiou, zdravím...pokračujúc ekonomikou, politikou...a končiac kultúrou a sociálnymi vzťahmi. Dá sa aplikovať nielen na výber najlepších možných riešení, ktorými disponuje spoločnosť, ale aj na výber ľudí do akýchkoľvek funkcií. Samozrejmou súčasťou občianskej demokracie je jej úplná transparentnosť a kontrolovateľnosť celou spoločnosťou. Takisto podmienkou jej uplatňovania v každodennom živote spoločnosti je, že rešpektuje a vyjadruje základné ľudské práva obsiahnuté v Ústave SR. Tu musím ale pripomenúť podľa mňa dôležitú skutočnosť, že súčasná Ústava nedefinuje tieto práva v ich úplnosti. Jej premena na Občiansku Ústavu, ktorá by celkom jednoznačne vyjadrovala základné hodnoty trvalo-udržateľného života spoločnosti ako aj zdravého vývoja jednotlivca je už teraz aktuálna a nevyhnutná. Spomeniem tu iba 2 dôležité práva, ktoré v súčasnej Ústave chýbajú aby bolo jasnejším, čo mám na mysli.

• Každý človek má právo na také vzdelanie a rodinné zázemie, ktoré mu umožnia, aby sa stal múdrou ľudskou bytosťou na úrovni svojho najvyššieho vývojového potenciálu;
• Každý človek má právo vstupovať do takých ekonomických, politických, kultúrnych a sociálnych vzťahov, ktoré podporujú vzájomne výhodnú kooperáciu a súťaž (bez poškodenia práv tretích strán), a ktoré stavajú zneužívanie / zotročovanie človeka človekom, či už po materiálnej alebo duchovnej stránke, mimo zákon.

Aká je dnes skutočnosť?

3. Oslovili ste, pán Janso, s týmto zaujímavým riešením 28.11.2014 formou listu aj pána prezidenta Andreja Kisku. Čo sa udialo po jeho podaní? A aké sú Vaše ďalšie plány?

Pán prezident sa mi ešte neozval. Z listu, s ktorým som sa na neho obrátil vie, že tento list je listom verejným, pretože ním prizývam do hľadania a nachádzania lepších riešení všetkých občanov Slovenskej republiky.

V tejto chvíli hľadám ako nezávislý občiansky aktivista vhodných ľudí do spolupráce v Projekte občianskej demokracie. Moje ďalšie kroky chcú ísť týmto smerom:

• Zverejnenie Projektu OD. Osveta.
• Otvorenie a realizácia „okrúhlych stolov podľa modelu OD“. „Okrúhle stoly OD“ sú miestom, kde sa dajú hľadať najlepšie možné riešenia aktuálnych problémov a úloh. Sú otvorené celej slovenskej spoločnosti.
• Vytváranie občianskych alternatív k straníckym riešeniam a ich súťaž.
• Vytvorenie vhodných podmienok pre úspešné referendum o OD.
• Zakotvenie OD v Ústave SR.

4. Hovorí sa, že kapor si vlastný rybník nevypustí. Ako by sa dala podľa Vás presadiť táto zaujímavá myšlienka do života?

Ťažkosť presadenia tejto myšlienky do života nie je v tom, že by nemala svoju pozitívnu silu, ale v tom ako ju prijme spoločnosť. Vidím viaceré problémy, ktoré bude treba riešiť. Jednak nie je v záujme „mocných“ aby menili z vlastnej vôle a rozhodnutia čokoľvek čo by zmenšovalo ich moc a privilégiá. Našťastie aj medzi nimi existujú okrem „tvrdého jadra“ takí, s ktorými sa dá vyjednávať.

Je potrebné aby sa krok po kroku zobudil „obyčajný človek“. Historická skúsenosť nielen u nás je taká, že „mlčiaca väčšina“ začne konať až keď už nemá na výber. Donúti ju k tomu jej vlastná životná situácia, ktorá sa zhorší natoľko, že bude pre ňu prijateľnejšie zaktivizovať sa ako stáť bokom.

Nuž a napokon ešte dávno predtým ako takáto situácia nastane, musí sa začať organizovať spoločenstvo občanov (na Slovensku by na to podľa mňa stačili rádovo stovky ľudí), ktorí majú pozitívny program zmeny k lepšiemu. Takéto spoločenstvo sa musí najprv zviditeľniť a musí si získať dôveru tzv. kritického množstva spoločnosti. Je to také množstvo občanov, ktorého podpora stačí k zmene. Odhaduje sa, že môže ísť o cca 10-20% ľudí z celkovej dospelej populácie.

5. Pripusťme, že sa myšlienka občianskej demokracie stane skutočnosťou. Čo sa tým podľa Vás zmení? Čo bude iné?

Podľa môjho presvedčenia občianska demokracia môže vytvoriť priestor pre zmenu, ktorá nemá v dejinách obdobu. Málokto vie, pokiaľ nie je práve filozofom alebo prognostikom či futurológom, ktorí sa zaoberajú budúcnosťou, že ľudská civilizácia sa ocitá v 21. storočí na akomsi pomyslenom rázcestí. Ľudstvo totiž po prvýkrát v dejinách má takú moc, aj vďaka moderným hi-tech, že môže na jednej strane zničiť samo seba alebo môže vytvoriť celosvetovú civilizáciu, ktorá bude ekologická, sociálne spravodlivá a v ktorej sa bude môcť každý človek stať „lepšou verziou seba samého“. Čo bude jazýčkom na miske, ktorý rozhodne o tom, ktorá z týchto dvoch možností sa naplní? Podľa toho ako to vidím ja sme to my samy, je to náš SPOJENÝ občiansky potenciál. Občianska demokracia umožňuje aby si ľudia uvedomili svoju vlastnú silu meniť veci k lepšiemu a to v KAŽDEJ oblasti. Myslím tým úplne všetko. Ak je to tak potom môžeme očakávať, že občianska demokracia by mohla zmeniť spoločnosť natoľko, že rozhodujúcimi hodnotami nebudú peniaze a zisk, túžba po moci a hromadení majetku, konkurencia a konfrontácia kto z koho aj na úkor tretích strán (napríklad aj takej prírody), ale spolupráca v záujme všetkých a každého. Takáto spolupráca je schopná, vďaka využitiu moderných hi technológií, vytvoriť dostatok materiálnych, ekologicky obnoviteľných zdrojov na žitie vďaka ktorým chudoba a bieda tak ako ich dnes u nás, ale aj vo svete poznáme, prestanú existovať. Je málo známym faktom, že väčšina problémov súčasnosti je technicky a technologicky riešiteľná už DNES, problém je však v tom, že to nie je v záujme niektorých skupín. A ľudia im to dovolia. Ak je to tak a ak sa nemýlim potom význam občianskej demokracie, pokiaľ by sa uplatnila v plnom rozsahu v našom každodennom živote, by mohol byť prevratný. Umožnila by nám občanom organizovať spoločenský život tak aby mohol každý z nás žiť dobrý život bez toho, aby to bolo na úkor prírody alebo iných ľudí... 

6. Ak by sa naši čitatelia rozhodli podporiť myšlienku občianskej demokracie ako to môžu urobiť?

Je to jednoduché: Stačí ak sa budú zaujímať a skontaktujú rodiaci sa team zmeny podľa OD na mailovej stránke: obcianska.demokracia@gmail.com 

7. Čo by ste chceli na záver nášho interview odkázať našim čitateľom, pán Janso?

Snáď len dve veci:

Objaviť sám pre seba, že sa vo mne skrýva potenciál byť lepšou verziou seba samého je možno najväčším životným objavom. Môžem začať trebárs zdravým životným štýlom, upravím si stravovanie, pohyb a odpočinok a zistím, že zmena k lepšiemu je možná. Potom možno zatúžim urobiť to isté aj vo svojej hlave a srdci. Zistím, že môžem byť lepšou verziou seba samého nielen telesne ale aj duševne. Psychológovia tomu hovoria rozvoj osobnostného potenciálu. Nuž a napokon, keď vidím, že dokážem upgradeovať svoj hardware /telo/ aj software /ducha/ možno zatúžim aby aj iní ba aj celá spoločnosť boli a mohli byť lepšou verziou seba samých. A tak sa začnem viac občiansky zaujímať a angažovať.

Moja idea občianskej demokracie má aj „slabiny“ a zraniteľné miesta. Neurobí sa totiž „sama“ a neurobí sa bez ľudí, ktorí sú fakt dobrí v tom, čo robia a bez prebratia občianskej zodpovednosti. A byť občanom pre mňa znamená, že sa nezaujímam iba o seba a svoju rodinu...

——

Ďakujeme za Váš čas pán Janso. 

Odborný profil Ján JANSO: Profesijná a občianska orientácia 

Ján Janso je psychológ a občiansky aktivista. Narodil sa v roku 1955, je ženatý a žije s manželkou a dcérou, tiež psychologičkami, v Bratislave. Je lektorom a koučom. Ťažiskom jeho profesionálnej orientácie je psychológia múdrosti. Ako občiansky aktivista sa sústreďuje predovšetkým na otázky spojené s prechodným obdobím, smerom od súčasnej monetárnej civilizácie k civilizácii trvalo-udržateľného typu založenej na zdrojovej ekonomike, občianskej demokracii, samosprávnom usporiadaní spoločnosti a školách múdrosti.

Základné pojmy:

• Monetárna spoločnosť je súčasná spoločnosť, založená na peniazoch, súkromnom vlastníctve a zisku. Jej súčasťou je boj o nedostatkové zdroje, ktorý sa prejavuje aj v bohatnutí bohatých a v chudobnení chudobných, vo vnútroštátnom aj medzinárodnom meradle. Prechodné obdobie medzi monetárnym systémom a trvalo-udržateľnou civilizáciou je akýmsi „časovým mostom“ po ktorom sa dá prejsť na druhú stranu rieky, ak sa tak rozhodneme. V prechodnom období zaniká stará spoločnosť a rodí sa nová. Niektorí hovoria aj o vzniku civilizácie tretej vlny, ktorá bude nasledovať po kapitalizme (A. Toffler).
• Zdrojová ekonomika / spoločnosť je spoločnosť, ktorej fungovanie je založené na ekologických hi-tech, ktoré umožňujú vyprodukovať dostatok životných zdrojov pre všetkých obyvateľov planéty bez používania peňazí a súkromného vlastníctva. Autorom myšlienky zdrojovej ekonomiky je J.Fresco /Venus project/.
• Trvalo-udržateľná civilizácia je civilizácia, ktorá neničí samu seba. Dejiny poznajú zatiaľ iba civilizácie, ktoré zanikali, často svojim vlastným prispením.
• Samospráva je taká forma organizácie, v ktorej si o tom čo bude a čo nie rozhodujú ľudia sami bez vonkajšieho riadenia, ktorým je v súčasnosti štát či autoritatívne organizácie. V projektoch budúcnosti majú samosprávy (komunity) podobu planetárnych, kontinentálnych, regionálnych či miestnych organizácií.
• Škola múdrosti je taká škola, ktorá umožňuje každému človeku, ktorý nemá poškodený mozog, aby mohol byť „lepšou verziou seba samého“. Inými slovami takáto škola vytvára priestor, v ktorom sa každé dieťa, dospievajúci či dospelý môže vypracovať na úroveň svojich najlepších možností. Múdrosť sa tu chápe aj ako základná osobnostná vlastnosť vďaka ktorej vieme žiť v súlade so sebou, s inými aj s prírodou.

List prezidentovi Kiskovi: Plnú verziu listu si stiahnite TU

Dôležitá informácia na záver: cieľom našej spoločnosti je pomáhať čitateľom upevňovať svoje zdravie ale zároveň im pomáhať rozvíjať aj podnikateľského ducha, ktorý je charakteristický postojom: "som zodpovedný za svoj život". Prostredníctvom rozhovorov s mnohými zaujímavými osobnosťami sa pokúšame získavať idey, myšlienky či stratégie, pomocou ktorých je možné kladne ovplyvňovať našich čitateľov a ich životné smerovanie. V sekcii inšpirujúce osobnosti na našej webovej stránke, si môžete prečítať všetky rozhovory s osobnosťami, ktorých sme doteraz vyspovedali. 

Súvisiace odkazy:

• AKO BYŤ ZODPOVEDNÝ ZA SVOJ ŽIVOT

• ANDREJ KISKA INTERVIEW

• INOVÁCIA JE ZÁKLADOM PREŽITIA

• VYUŽÍVAJTE SVOJ ČAS EFEKTÍVNE